DROGY, POLÍCIA, VODIČÁK

13.06.2018 18:05

Z pripravovanej knihy Pavučina sa nám zachovala iba jediná časť:

Text knihy sme zálohovali 3x. Počítač neberie USB kľúč. Po otvorení ďalšej uloženej časti v počítači okrem jedinej vety chýba celý text! Na ďalšom funkčnom USB kľúči neboli dostupné žiadne údaje! Pokračovanie teda budeme písať radšej priamo na našu stránku. Knihu som chcel radšej písať na stroji. Ale hneď som si spomenul na Ludvíka Součka a jeho poslednú pripravovanú knihu Tušenie Svetla, tá jeho kniha fyzicky zmizla z jeho bytu aj s ním! Moja kniha zmizla zatiaľ iba digitálne, a na rozdiel od Kuciaka som ešte stále tu :-) Napadá ma verš:

"Posilnite spustené ruky zomdlené a klesajúce kolená zmocnite. Povedzte tým, ktorí sú bojazlivého srdca: Buďte silní!" Izaiáš 35:3-4

 

-   -   -

Predpokladám, že v nemocniciach a ústavoch ležia tisíce ľudí, ktorí navonok vyzerajú ako úplne retardovaní alebo nepríčetní, no na určitej úrovni môžu všetko vnímať. Niektorí úradníci a policajti sa však tvária navonok príčetní a normálni, no na určitej úrovni jednajú ako retardovaní, a to všetko podľa zákona! Zažil som mnohé zaujímavé veci, určite nie som sám, ale treba to aj písať a zverejňovať. Určité veci sú veľmi intímne, no svoje pohodlie aj vojaci obetovali ako nevyhnutnú súčasť protifašistického odboja.

Bol som hospitalizovaný 3x na psychiatrickej klinike, vždy po predávkovaní pervitínom. Nespomínam si, že by mi niekedy vyšetrením krvi našli pervitín.  Po týždni som bol čistý a už na strednej škole bolo bežné, že sme si od slušných spolužiakov požičiavali moč. Vláčili nás od základnej školy po psychológoch, ale psychológovia mali so svojimi vlastnými deťmi rovnaké problémy. Dnes mladí ľudia, ktorí berú drogy nemajú ani toľko súcitu, aby nespôsobili infarkt svojim rodičom - na zavolanie načúrajú do pohárika a kľudne prídu domov s pozitínym drogovým testom! Ako cvičení psi sú dnes ľudia zvyknutí vykonávať povely nadriadených, psychológov, policajtov, či lekárov.  "Som Tvojim otrokom, čo rozkážeš, to vykonám!" hovorí duch z Aladínovej lampy. Keď nevládne človeku Boh, vládne iný duch...

U nás na základnej škole sa cigarety cenili viac ako marihuana. My sme si nekupovali marihuanu po vrecúškach s jednou šiškou, boli to doplna natlačené obaly od fotografických filmov, v ktorých sme do školy nosili po vreckách tak 3-6 gramov kvalitnej vyšľachtenej marihuany. (cena bola cca 100 korún/gr., v prepočte 3 €/gr.) Bežné bolo cez hodinu vypýtať sa na WC, natlačiť si fajku, dať si poriadneho šluka a vrátiť sa nafúknutý ako moriak do triedy a dym vypustiť von oknom. Fajka potom kolovala ďalej. Na WC išiel ďalší, potom ďalší... Ani nevieme, čo sa v tej škole dialo. Za zvukov hudby skupiny NIRVANA, ktorú sme tajne počúvali na walkmane aj cez hodinu sme si namiesto pokynov učiteľa kreslili do zošitov obrázky, najmä obrázky marihuanových listov. Raz sa učiteľka cez písomku spýtala totálne zhúleného spolužiaka: "Aďo, a Ty prečo nepíšeš?"  A on z fleku automaticky odpovedá: "Mám v piči!"

Marihuanu sme pestovali aj doma, aj vonku, aj v škole na okne. Triedna sa raz opýtala spolužiaka: "Peter, čo to je na tom okne?" A on jej zaryto tvrdil, že je to fazuľa. Keď sa na tú rastlinu triedna dopytovala niekoľko dní po sebe, Peter si to radšej zobral domov. Už aj tak ju chcel zasadiť niekam na políčko.

No a keď sme to zasadili von, bola z toho taká úroda, že šišky sa sušili v krabiciach od topánok! Darilo sa nám vlastne každý rok vypestovať prvotriednu marihuanu.

Raz kamarát stratil doklady. Opýtal som sa ho: "Jano, a čo si pre tie doklady nezájdeš na Políciu?" odpovedal: "Nemôžem, mal som tam jointa!" :-)

Na cigarety sme moc peňazí nemali, ale ráno sme vykračovali s čistým jointom v ruke. Marihuana sa u nás fajčila od piatej triedy na základnej škole. Spolužiaci z vyšších ročníkov už mali skúsenosti aj s heroínom. Skrátka v tej škole sa to aj tak nedalo vydržať triezvy. Niektorí spolužiaci už z dôvodov prehúlenia si občas otvorili cez prestávku narýchlo fľašu vína. A po víne aj tak predsa len zahúlili trochu aj marihuanu. Keď sa človeku ťažko húlilo triezvemu, húlil pripitý. "Naj*bať sa a na to zahúliť!" To bol stav! Každý ten stav chcel dosiahnuť minimálne cez víkend.

Dosť silná, ale nie príliš početná skupina na základnej škole húlila. Na strednej škole bol výnimka ten, kto nehúlil. Stiahli sme všetkých. Stručne by sa dalo povedať: "Na základnej malá skupina žiakov húlila. Na strednej už len malá skupina žiakov nehúlila!"

Už na základnej škole kamarát z marihuany odpadol, na strednej škole to už nebola sranda, to už nebola len marihuana. Vedeli sme o prípadoch, kedy chalani zomreli na predávkovanie heroínom. Toho sme sa trochu báli, na strednej škole okrem tuzemskej marihuany sme fajčili hašiš z Afganistanu, občas niekto doniesol LSD. Skoro nikto si ešte nepichal, to až na vysokej škole. No a tí, ktorí išli na vysokú školu boli už skoro všetci na pervitíne. Sem tam niekto kôli vyššej dávke pervitínu skolaboval, potom musel byť desať dní na psychiatrii. Radšej by som zomrel, ako by som tam mal ísť dobrovoľne. Dva krát som sa poriadne predávkoval pervitínom, takže mi išlo roztrhnúť srdce, bolo to na hranici. S bolesťami v hrudníku ležiac na posteli som lial do seba celé litre vody. Nedalo mi dýchať, dusil som sa, snažil som sa násilným pitím vody povyplachovať zo seba pervitín.

S pervitínom som to vydržal pár rokov, neskôr sa ozvali amfetamínové psychózy. Či som chcel alebo nie, na psychiatriu som ísť musel. Stretli sme sa tam všetci, ktorí sme mali to šťastie. Tí, ktorí to šťastie nemali a nedostali sa buď na psychiatriu alebo do basy, zomreli. Výnimočne sa niekto nevrátil z tripového výletu - po užití LSD skončili niektorí triponauti v ústave na dobu neurčitú.

 
 

A boli furt naťahovačky s policajtami, začalo to už na základnej škole! Čudovali by ste sa, že ma policajti naschvál vyhodili 6x z vodičáku? Vždy z jazdy, keby mohli tak aj za jazdy! S jednou tlstou policajtkou sa kôli mne pohádal inštruktor, už-už ma chcela vyhodiť! Tak sme zase pokračovali, musela si nájsť niečo iné! Vraj mám ísť smer Žilina, keď som nevedel kde to je, tak som kľudne pokračoval rovno. Že neprospel som, lebo kdesi hore na nejakej modrej tabuli bola šípka! Ani som nevedel, že tie tabule tam vôbec sú! Keby mi rovno povedali odvez ma do Žiliny, asi niekde hľadám smer Žilina, ale povedia to tesne pod tabuľami, ako hovädá! Nebavia sa s vami normálne. A vy máte podľa nich, ak chcete vodičák hrať hru na hovädo. A ešte k tomu považovať  policajnú stupiditu za úplne normálnu vec, vôbec tie hovädzie spôsoby nemáte komentovať! Máte dať iba dať tichý súhlas, že tú ich debilnú hru prijímate!

Bolo úplne jedno či som išiel dobre! Ďalší pán policajt S.J. ma vláčil po meste v totálne prehriatom aute ukrutne dlho, keď si nakoniec vymyslel, lebo už ma dlhšie vláčiť nemohol, že som nedal prednosť v jazde! Ak som namietal, že to fyzicky nie je možné, pretože dotyčné auto bolo predo mnou, teda nemôže napísať "nedanie prednosti v jazde"! Tak si potom vymyslel, že inštruktor brzdil za žiaka! Inštruktora som po predchádzajúcich skúsenostiach v inej autoškole radšej nahral. Na zázname inštruktor jasne hovorí: "Nie, nebrzdil som, veď tam ani nebol dôvod brzdiť!" Vraj som nelegálne získal dôkaz! Mal som tým hovädám oznámiť, že ich nahrávam! Keď tajne nahrávate bez ich súhlasu, nemusí to ani sudca pripustiť ako dôkaz!

Aj ďalší policajt pán Ľ.M., ma v pohode vyhodil - vraj som prekročil plnú čiaru! Čiaru som nafotil, je jasne prerušovaná, tak si našli svedka spolužiaka, že som nedal ani smerovku! Možno sa chcú teraz pomsťovať, za to, že u mňa robili domové prehliadky a nikdy nič nenašli. Prehľadávali ma, hľadali u mňa celé roky po vreckách drogy skoro stále, aj pri prechádzke na ulici. Išli po mne ako muchy po hovne, odchádzali nalačno. Nikdy u mňa drogy nenašli s výnimkou práznych fajok a kúska marihuanovej šišky. Po domovej prehliadke odvedený v putách na policajnú stanicu som musel čakať priviazaný o schody na ten ich verdikt! Na policajnej stanici mi malú sklenenú fajku aj s kúskom šišky vrátili.  Hneď pri odchode z policajnej stanice medzi dverami som si dal dva šluky. Jeden z mála ľudí, ktorý sa zhúlil na policajnej stanici :-) Dva šluky z tej malej lampovej šišky tvrdej ako kameň stačili. Keby zrovna policajti neboli v službe, dali by si so mnou, niektorí si chodili od mojich zákazníkov sami kupovať, poznali sa. V princípe je policajt a zločinec na istej úrovni úplne rovnaký. Oni sa poznajú, keď sa stretnú počas pracovnej doby, tvária sa, že sa nepoznajú. Je to divadlo pre masy, ako reality show, je to hra. Raz dva by sa z drogami spravil poriadok, keby sa chcelo. Deťom berú vrecúška s marihuanou a vznášajú proti nim obvinenia, známeho na aute s troma kilami zastavia a povedia mu, kam má ísť, či ešte neísť... Niekedy ich iba priateľsky upozornia, koho je to biznis. Ak sa dotyčný nestiahne a bude ďalej zásobovať trh, na ktorom má záujem niekto iný, policajti ho zavrú. Takže drogy sú legálne, iba sa tvárime, že proti nim bojujeme. Za týždeň by tu nebolo jediného dílera, keby sa niekto rozhodol, že díleri by tu nemali byť.

Po odchode zo strednej školy, som opravoval počítače. Aj bežným zákazníkom aj drogovým dílerom. Mojou zásadou bolo cez robotu triezvy. Nikdy som si drogy za prácu nezobral, radšej som odišiel bez peňazí. Niekedy, aj keď díleri mali peniaze, za robotu mi ponúkali iba drogy. Nezobral som teda radšej nič a vonku už čakali nachystaní policajti aby ma šacovali, o díleroch vedeli všetko, díleri ich nezaujímali! Nikdy ma nezbili, ale niekedy som si myslel, že ma zabijú. Idete večer po práci domov, vybehnú zrazu z auta policajti a začnú vás prehľadávať, to bolo bežné. Že mi nedali vodičák, vôbec mi to nie je divné. Jednoducho keď vidím policajta, (alebo už len prázdne policajné auto) od istej doby mám trochu šoky.

Raz som na jednej neplánovanej návšteve zjedol ako chrumky ku káve poriadnu kopu lysohlávok. Zarazilo ma, keď si nejaký chlapec prišiel kúpiť malý sáčok s desiatimi hríbami za 10 €! Opýtal som sa, či to stačí. Vraj úplne, a ja som z tej obrovskej kopy hríbov na stole vedľa počítača z chuti zjedol niekoľko hrstí a zapíjal kávičkou. Po mojom harmonickom odchode v úplnom extatickom pokoji som si temnou nocou vykračoval domov. Ešte aj vietor bol v harmónii s celým vesmírom... keď tu zrazu ma pod kopcom zastavili fízli a brutálne prehľadávali! Ťažký šok! Svietili mi do očí s baterkou, hľadali všade v tráve, mali obušky pripravené, naozaj som si myslel, že ma tam dobijú ako psa, fakt som veril tomu, že ma tam môžu v noci na opustenej zástavke pri lúke aj zabiť. Oni zúrili! Ja som videl ich emócie, a v minulosti som zakúsil čo je to mať skrvavený xicht, dobitý obuškom. Chvíľu nad tým ten policajt rozmýšľal, či otestuje na mne obušok. Je prirodzené, že keď si dáte zopár hrstí lysohlávok vidíte zhmotnené myšlienky, aj ešte iné veci. Ten policajt na to len pomyslel a už som cítil, že sa to udialo. Proste zaliaty v krvi v noci pohodený vo vysokej tráve, môžete ísť podávať trestné oznámenie! Nič by sa im nestalo, keby ma dobili, ani keby som to nahral skrytou kamerou, to ten policajt vedel, na sekundu zvažoval čo urobí so svojim obuškom! Hrôza. Na očiach mi bolo vidieť, že som zdrogovaný totálne, zrenice som mal celé obrovské, ale z toho šoku som na mieste vytriezvel! Strašný zážitok! Bežne by som to tak neprežíval, ale pocítil som z nich vtedy takú agresivitu, že keď vidím policajta alebo policajné auto, radšej odbočím preč! Stalo sa to aj nedávno, išiel som na bicykli, prešli autom okolo mňa a zastavili. Radšej som odbočil úplne inou cestou ako som chcel! Tí psi išli aj teraz normálne po mne. Ja zatočím, a policajti sa v momente otočili a vyštartovali!

Už sedem rokom žiadne drogy neberiem, ale radšej, ako by som sa s nimi mal stretnúť, vybehol som s bicyklom v protismere na chodník a upaľoval som rýchlo domov... Bohužiaľ policajtov považujem za satanove štetky, Polícia je podľa mňa špinavá satanská inštitúcia predovšetkým slúžiaca na ochranu zločincov. Nájdu sa medzi nimi aj ľudia, ale kto chce s vlkmi vyť, musí s nimi žiť. Policajtovi neverím, môže hrať hru na dobrého policajta veľmi dôveryhodne. Zopár z nich chce dobro, varia bezdomovcom čaj a tak, ale Polícia ako inštitúcia je špinavý hnoj.

Urobil by som všetko preto, aby som mojim deťom vysvetlil, prečo by nemali byť vojaci alebo policajti. A samozrejme, aby nebrali drogy. Drogy som nikdy nechcel brať, čo som mal robiť tej odpornej škole, kde vás nútia na hudobnej spievať, keď vám nie je do spevu, a na výtvarnej kresliť, keď si zrovna kresliť nechcete? Okrem mňa a jedného môjho spolužiaka takéto znásilňovanie nikomu nebolo divné, pýtal som sa, čo to má znamenať? Čo to od nás vy vlastne chcete? Nútili nás prezúvať sa, sami sa neprezúvali! Ak keď ste im to vyčítali, zrazu ste boli nepriateľom vlastne všetkých, aj spolužiaci pred učiteľom išli vždy proti vám! Žalovali aj kde mám cigarety schované! Spolužiačka, ktorá sa tvárila, že ma má rada, povedala učiteľke, že som aj jej ponúkal cigaretu! To sme nastúpili do piatej triedy, bol to ťažký prúser! A keď ste si dovolili opýtať sa, prečo si do svojho zošita máte robiť okraje, to keď mi trhal učiteľ furt zošity, radšej mi moja spolužiačka tie okraje urobila! Odvtedy som na jeho hodinu, nakoľko to bola prvá hodina, nechodil. Proste som prišiel do školy na deviatu! Stále chceli odo mňa učitelia ospravedlnenku. Od hociakého lekára som si ju urobil na počítači, ale už to je  vec, ktorej málokto rozumie prečo som si ospravedlnenku nechcel robiť. Tak som radšej zo školy odišiel.

Už škôlka bola teror, nútili nás nasilu spať, aj keď sa nám nechcelo, podarilo sa mi tam zaspať až 2x! Ako väzni sme museli niektorí ležať v posteli, tá naša vychovávateľka bola terorista číslo jeden! Keď ste sa hrali, prekutrala posteľ a normálne sa tvárila, že von oknom vyhadzuje hračky! Ináč všetci deti dajte ruky pod vankúš a spite! Svinská neprirodzená poloha a musíte vydržať, dokiaľ vychovávateľka vládze striehnuť! Ešteže väčšina detí hneď zaspala. Vychovávateľka občas odišla dať si kávu na chodbu, s kamarátom sme sa ticho  ticho rozprávali alebo sme sa hrali. Vlastne nikdy som nebol sám, komu správanie učiteľov pripadalo voči nám drzé.

Na základnej škole zase žiakov nútili nasilu jesť ich hnusné obedy, učiteľky striehli ako jastraby, či ste obed zjedli! Otrasné. Idete na obed len preto, aby vás neprichytili. Ináč nad vami stáli a bili vás zo zadu po hlave, keď ste to nechceli dojesť! Mne bývalo zle už len z toho smradu v jedálni! Bolo mi protivné držať v rukách tácku, ktorá odporne páchla! (mám trochu lepšie vyvinutý čuch a teda aj chuť) Raz prišiel pán riaditeľ na obed. Bol som malý prvák a opýtal som sa ho: "Súdruh riaditeľ, prečo je v jedálni ten hnusný smrad?" A on držal v ruke kufrík, najedovaný sa zahnal a trafil ma do tváre! Tak to som doma povedal na riaditeľa, rodičia do školy nešli! Ale keď som nenosil prezúvky a učiteľom to vadilo, tak už aj išli!

Ešte na strednej škole ste si museli nasilu robiť okraje do vlastného zošita, ale "prečo?" to sa už radšej žiadny spolužiak nepýta! V škôlke sa pýtalo "prečo?" viac detí, na základnej škole iba niektorí, a na strednej už takmer nikto!

Pána Boha som vtedy bližšie nepoznal, o aký pevný bod som sa mal oprieť? A keď mi fajku s marihuanou spolužiaci tlačili do úst, takmer nikto neodolal. Túto protiprirodzenú výchovu už od škôlky ľudský duch nenávidí, človek sa musí buď ako prostitútka navonok podriadiť, zapredať sám seba. Nakoľko dosť značná časť detí s tým nesúhlasí, musia nejako utlmiť svoj vnútorný hlas. Aj to sú dôvody, prečo ľudia už na základnej škole berú drogy. Takáto výchova, kde človek je len článkom celku, je špinavosť! Snažia sa vás vlastne zabiť už od detstva. Existujú pokusy vytvoriť z človeka ľahko nahraditeľný článok reťaze, ktorú niekto cudzí používa na spútavanie sveta! Vyrobiť z vás vykonávateľa ich cudzej špinavej vôle. Marihuanu som húlil na silu! Z marihuany mi bývalo skôr zle ako dobre. Ale po zhúlení som už nemal energiu protestovať, tak som využil svoje právo do školy nechodiť.

Vlastne kedy u mňa začala marihuana fungovať, to bolo až potom, čo som začal brať antidepresíva, na zlepšenie pracovného výkonu v podnikaní. Som presvedčený, že nikto, kto berie tieto látky, či už sú to drogy alebo antidepresíva, by nemal viesť ani auto, a už vôbec nie viesť ľudí vo firme! A dnes prášky berú aj sudcovia a vedú súdne spory! Myslenie človeka pod vplyvom psychiatrických drog nikdy nie je triezve, z človeka sa stáva niekto iný, skúša, kde sú nové hranice a býva sám prekvapený. Osobnosť sa pretransformováva drogami, očkovaniami, nariadeniami, stravou a - tou výchovou.

Policajské myslenie takisto nikdy nie je triezve, je opité priblými rozkazmi a trápnymi cvičeniami. Keď prídu do praxe, myslia si stále, že je to hra. Možno, že policajti si dodnes myslia, že beriem drogy alebo psychiatrické lieky, vidím to tak, že za žiadnu cenu mi vodičák dať proste nechceli. Lenže odvolávate sa zase len na Políciu, ktorí len kryjú svojich kamošov. A žaloba na súd by vyšla možno drahšie ako cena za celú autoškolu. Kto to chce vidieť, nech sa pozrie tu, súbor sa po kliknutí na červený link stiahne automaticky, nájdete ho v zložke stiahnutých súborov: VODIČÁK_ODVOLANIE.doc (2,1 MB). Je to rozhodne veľmi zaujímavé, stačí na to, aby ste si urobili obraz o fungovaní takej inštitúcie, akou je dnes Polícia. Počítajte s tým, že keď máte v spore s policajtami pravdu, budete sa musieť ísť súdiť a kľudne si postavia proti vám svedkov, ktorí povedia niečo nové! Ale veď aj pes poslúcha svojho pána, nemôžem sa na policajtov hnevať, ani sa nehnevám, ani pre ten vodičák. Veď som aj tak vždy chcel mať auto so šoférom :-) Je to hra. Autor tohoto životného predstavenia sa nemôže čudovať, že ho toľkokrát v živote vypískali, pretože svoju úlohu hral príliš vážne. Keď herec začne roniť skutočné slzy, keď sa príliš vžije do svojej role, môže si vyslúžiť opovrhnutie divákov. Aj preto končia životy mnohých mladých ľudí umelým spôsobom, a bohužiaľ niekedy si ľudia aj sami siahnu na život, pretože nevidia, že je to ako jedno veľké javisko...