"Tu začal slávnostne svoju prorockú reč a riekol: Toto hovorí Balám, syn Beorov, a hovorí to muž, ktorý má otvorené oko, a hovorí ten, ktorý čuje reči silného Boha, ktorý zná známosť Najvyššieho, vídava videnia Všemohúceho, ktorý, aj keď upadne do spánku, má odkryté oči duše." Numeri 24:15-16

-     -     -

Pán Boh nepotrebuje svedkov, aby niekto dokazoval Jeho existenciu. Existenciu Života ako takého nie je potreba dokazovať. Ľudia skôr dokazujú existenciu smrti, keď napríklad lekár konštatuje smrť. Ale smrť od príchodu Božieho Syna nie je vôbec žiadna istota, ani Pána Ježiša Krista neudržala vo svojich pazúroch.

"seje sa telo živočíšne, vstáva telo duchovné. Ak jestvuje živočíšne telo, jestvuje aj duchovné." 1. Kor. 15:44

Pochopiteľne, Pán Ježiš Kristus ani zomrieť nemohol, zomrelo telo "hrubé", vstalo telo "jemné", ktoré sa aj prv spodobnilo iba preto, aby Ho mohli ľudia vidieť a počúvať. Aj preto Čistá Láska bez formy vzala na seba hrubé telo, aby ľudia pochopili, (KTO alebo Čo) Božia Láska JE, keď je schopná takej obeti. Z Nekonečného Života, Slobody a Blaženosti prišiel Boží Syn do obmedzeného sveta rozkladu, aby zakúsil smrť sám na sebe, preto aby ľudia viac nezomierali. Odplatou za hriech je smrť, Život je Milosť:

"Lebo odplatou za hriech je smrť, ale darom Božím z milosti je večný život v Kristu Ježišovi, v našom Pánovi." Rimanom 6:23

-     -     -

Nevedomý človek zomiera pri každom uložení sa na spánok a rodí sa keď vstáva. Stav pokročilejších jogínov alebo mystikov môžeme pochopiť z úvodných veršov (Numeri 24:15-16)

Vedomie zostáva aktívne v spánku a rovnako aj po smrti, ide o to, či si to (resp. či sa) človek uvedomuje. Bez tohoto Poznania samého seba (KTO JA SOM?) na jednej strane človek skutočne zomiera. Kto aktívne, oddane a s láskou praktizuje duchovné cvičenia alebo intenzívnu modlitbu, obvykle z vlastnej skúsenosti sa čoskoro dozvie, ako vyzerá smrť. Je to Veľká Božia Milosť - veriaci poznáva smrť sám na sebe za svojho života, snáď aj preto aby pri odložení tela nestratil bdelosť. Pretože pre ľudí býva niekedy strašný šok úplná strata tela a mysle. Opačný prípad je, keď človek niekedy nevie, že zomrel. Skúsenosťou fyzickej smrti niekedy nepripravený človek doslova preletí a podľa svojich lepších alebo horších činov snívajúc posmrtné sny, ilúziu posmrtného sna niekedy pokladá za realitu, podobne ako  neveriaci pokladá za realitu iba to, čo je možné zmyslovo poznať. Niekedy sú to sny o krásnom raji kde krása je ešte nadpozemsky umocnená a oveľa hlbšia, javí sa preto ešte akoby viac reálna ako tá pozemská. Ale niekedy sú to totálne peklá, kde oheň strašne páli aj zvonku aj zvútra!

Stáva sa, že živý človek vo sne príde do posmrtného sna oznámiť tomu druhému "zomrelému", že naozaj zomrel a "zomrelý" niekedy odmieta tomu uveriť! Osobne som poznal ľudí, s ktorými sa mŕtvi chodili lúčiť, stretol som sa aj s takými, ktorý vstúpili bez nejakej vlastnej iniciatívy do posmrtného sna svojho kamaráta. A zase sú aj takí, ktorí to môžu urobiť vedome. Teda na jednej strane sú dôkazy, že zomiera hrubé telo, na druhej strane sú dôkazy, že človek obvykle v nejakej forme existuje aj po smrti, a ešte existuje "Niečo" bez formy a tvaru, čo odjakživa ticho pozorovalo váš život a dokonca aj samotnú smrť, a nezomiera ani vtedy, keby nič nebolo!

Aj spomienky bývajú uložené do pamäti z pohľadu iného, ako ste ich mohli vidieť očami. U niektorých ľudí môže byť tento záznam trojitý. Keď raz malé dieťa pýtalo spolužiakov, čo to je, čo sa to nedá pomenovať, nerozumeli. Oni si "TO" neuvedomovali ani bdelí, ani vo sne. Odpoveď prichádza ako Božia Milosť, vtedy keď sa človek častokrát po tvrdých skúškach vzdá že by "TO" mohol niekedy obsiahnuť: "TO" JE!

"Tak je spravedlivosť na život, a ten, kto sa ženie za zlým, robí to na svoju smrť." Príslovia 11:19