ĽUDIA SA DOMNIEVAJÚ, ŽE KEĎ SÚ VERIACI, BOH JE POVINNÝ IM NIEČO DAŤ (+ POZNÁMKA BIBLIK)

komentár od "Ge" článok s diskusiou tu:

Bola povodeň. Jeden zbožný muž kľačal a modlil sa k Bohu o záchranu. Vtedy na jeho dvere zaklopali ľudia z jedného člna.
„Nie, ďakujem, mňa zachráni Boh!“
Ľudia odišli, no voda stúpala ďalej. Zbožný muž sa musel ukryť pred vodou na povale, no neustával v modlení a stále prosil o záchranu. Vtedy prirazil k domu druhý čln, ale muž odmietol i ten so slovami, že jeho zachráni Boh.
Voda stúpala ďalej a zbožný muž musel vyliezť až na komín. Stále sa však modlil a prosil Boha o záchranu. Vtedy prišiel k domu tretí čln, no márne záchrancovia muža presviedčali. Tento stále tvrdil, že jeho zachráni Boh.
V tom prišla nová povodňová vlna a zbožný muž sa utopil. Po prebudení na druhom svete sa muž obrátil s výčitkou k Bohu: „Ako to, že si ma nezachránil, keď som o to prosil?!“
Tu zahrmelo z Výšin: „Veď som ti trikrát poslal čln!“ – –

Takto pochabo ako onen muž konajú milióny. Myslia si, že Božia pomoc musí byť nadprirodzená či minimálne tajuplná. I tí, ktorí si myslia, že poznajú Zákon, teda tí, ktorí vedia, že v hrubohmotnosti sa všetko musí diať hrubohmotne, v týchto otázkach ako keby nepoznali logiku. Ľahkomyseľne zanechajú všetko pozemské, čo svojou doterajšou prácou získali a idú do neznámeho s tvrdením: „Viem, že mi Boh pomôže!“ V tomto tvrdení je však vždy skrytá požiadavka: „Boh sa musí o mňa postarať!“

zdroj: https://preludi.eu/?p=3722

Poznámka Biblik: Veriaci by sa nemal ani báť nejakého vírusu, ale ani úplne podceňovať bezpečnostné opatrenia s tým, že veď "Boh ma ochráni!" Svoj svetský život netreba zahadzovať, lebo takzvané odovzdanie života Ježišovi Kristovi - toľko preferované v rôznych cirkvách, je vlastne len zbavovanie sa zodpovednosti za svoj život! Tak sa lákajú ovce - "No daj svoj život Ježišovi, veď On to všetko dá doporiadku!" A pritom On sám ani nechcel byť uctievaný ako Boh! Pod zámienkou, že sa ľudia odovzdávajú Ježišovi ako by On bol Boh, čo On nie je (On je JA, ktoré žije večne iba v spojení s Bohom SOM, teda Ježiš Sám o Sebe nemôže byť Boh a ani vy bez Ježiša nemôžete BYŤ sami sebou. Bez svojho JA, Ktoré musí tiež sa vo vás "znovunarodiť" ako Boží Syn nemôžete mať taký kontakt s Bohom, resp. bez "znovunarodenia" nemáte večný život a zomierate, vy raz tiež musíte byť ten Svätý Boží Ježiš, Ktorého Vôľa aj keď to na jednej strane krajne nie je v Jeho záujme - je vždy totožná s vôľou Boha! Keď vás majú zabiť, koľkí prosia o záchranu a zabudnú na Boha? Pán Ježiš Kristus nezabudol (Mar 14:36) a žije! A na to treba dorásť, čo podľa mňa môže trvať mnoho životov - chce to prípravu, lebo svet a vaše záujmy sú vám väčšinou vždy milšie ako Boh, zvlášť keď chvíľu trpíte).

Nepripravení ľudia hlúpo nechávajú všetko plávať a spoliehajú sa na to, že s tým Ježišom to aj bez môjho pričinenia odteraz už bude všetko dobré! Ľudia odovzdajú vlastne svoj život organizácii (alebo svojej predstave Boha) a keď po rokoch stratia kontakt s normálnym svetom, potom členstvo v takej organizácii býva obvykle pre nich už jediné, čo ostáva. Na odovzdanie života Bohu musí byť človek, čo už od života nič nechce (obvykle dôchodca aj to máloktorý, alebo človek, čo to prirodzene tak cíti, že je to správne) Viera má svoje miesto, modlitby a ikony svätých častokrát pomohli zastaviť epidémiu. Je veľmi hlúpe sa z viery vysmievať a snažiť sa všetko vysvetliť len vedeckou metódou. O tom, aký je skutočne svet to sa nedá skúmať ani uzrieť čisto vedecky. Náboženstvo resp. subjekt je potrebný a jeho viera a naladenie vždy ovplyňuje vedecké pokusy, podobne ako viera a naladenie experimentátorov. Takže rôzne zázraky treba vedecky skúmať, ale rozhodne ak veda dokáže, že nefungujú, netreba sa z nich vysmievať ako keby nikdy nefungovali alebo ako keby vôbec nikdy ani fungovať nemohli! Aj vedci by mali k skúmaniu "nemožného" pristupovať bez predsudkov, lebo tým sami robia nemožné nemožným! Ešte nás zaujal tento komentár:

"V Trnave počas moru procesia so zázračným obrazom plačúcej P. Márie prechádzala mestom a modlila sa za zastavenie moru. Po tejto procesii už nik v meste na mor nezomrel. Sú o tom záznamy a vtedajší trnavský magistrát sa zaviazal, že z vďačnosti sa budú konať sv. omše a konajú sa dodnes, každú sobotu o 10. hodine v bazilike sv. Mikuláša." Zrkadlo