MILAN MAŤAŠE: HRNČIARSKY KRUH

Hrnčiarsky kruh

(Podobenstvo IX.)

Krčah, ktorý len práve teraz niekto položil na stôl, bol ešte príliš mäkký na to, aby si začal svoju existenciu správne uvedomovať. Všetko sa snažil aspoň čo najlepšie zachytiť svojimi pocitmi do podoby určitých dojmov plných obrazov, ktorých mal v sebe – vďaka dostatočnému množstvu vody – viac než dosť. No ako plynuli minúty a hodiny a krčah sa začal pomaly vysušovať, začalo sa i jeho myslenie očisťovať a vystupovať na povrch. Obzeral sa okolo seba a sledoval všetko, čo len mohol. Najviac ho však zaujal neďaleko sa nachádzajúci hrnčiarsky kruh, na ktorom pracoval akýsi muž. Keď skončil, vzal z kruhu práve vytvorenú misku a položil ju na stôl neďaleko krčahu. Až vtedy si krčah uvedomil, že na stole vôbec nie je sám. Bolo tam množstvo rôznych krčahov, hrncov a hrnčekov, váz, tanierov, misiek a všakovakých iných nádob, neraz tých najneuveriteľnejších tvarov, ktoré vzišli z rovnakého hrnčiarskeho kruhu, ako krčah po nich. Ako je to možné, že všetci, čo sme tu, sme takí rozdielni? – šomral si krčah, nevychádzajúc z údivu. Tá pestrosť tvarov ho skutočne prekvapila. Nevedel prísť na to, skade sa vôbec vzala. Hrniec s dvoma uškami, ktorý najbližšie stál od krčahu, si toho povšimol a prihovoril sa mu: “Z čoho že si taký prekvapený, kamarát?“ „Z čoho? Nuž,“ odpovedal mu krčah, keď sa k nemu trošku pootočil, „z toho, čo všetko tu vidím. Akí sme všetci rozliční. No nečudoval by som sa tomu tak, keby mi bolo jasné, skade sa vôbec berie u nás tá rozličnosť!“ „Veď tam. Pozri – na kruhu,“ s úsmevom mu naznačil hrniec, ktorý bol hrnčiarom vykrútený o čosi skôr ako on, a tak bol i jeho vhľad do podstaty vecí o čosi hlbší. „Viem, viem“ nedal sa nepochopený krčah, „všetci čo sme tu, boli sme vytvorení na tom kruhu, to viem, ale...Napriek tomu, že je kruh stále ten istý a vždy rovnaký, že hlina na ňom, z ktorej všetci pochádzame, je tiež stále rovnaká, i hrnčiar, ktorý nás na tom kruhu z tej hliny všetkých vykrútil, je ten istý, odchádzajú z hrnčiarskeho kruhu vždy rôzne predmety – a každý je iný! Čím to je?“ „Ničím iným než tým, že nás hrnčiar – ako náš Otec – vytvára vždy s inou myšlienkou. A hrnčiarsky kruh, na ktorého úrodnom kolese sme zo spoločnej hliny všetci vzišli, je tou našou Matkou.“ Ihneď si krčah uvedomil, že v tej chvíli stratil zo svojej vlhkosti o čosi viac.

Milan Maťaše

próza, 1. miesto:

https://www.nocka.sk/literarne-aktivity/msl/zborniky/chtivi-svetla/2012/cd-5/literarne-sutaze/o-cenu-slovenskeho-uceneho-tovarisstva/oceneni/milan-matase

 - - -

Autor poviedky pravdepodobne vyrastal v katolíckej rodine a jeho myslenie je ešte stále dualistické, no nesie v sebe zárodok túžby po svetle. Ak túto túžbu po Bohu autor dá na prvé miesto, má ešte šancu v živote zvíťaziť. Musí si ju však chrániť ako oko v hlave. Ak táto túžba z neho už vyprchla, mal by si ju hoci aj na kolenách prosiť. Ak túžbu v sebe cíti, nesmie za žiadnu cenu dopustiť, aby sa mu pred ňu dostalo niečo iné, ináč je stratený...

Biblik