PREČO BY SA MAL ČLOVEK SNAŽIŤ O LÁSKU A JEDNOTU S BOHOM
"ČLOVEK CHCE LÁSKU A JEDNOTU S BOHOM."
Sergej Nikolajevič LAZAREV
- - -
Čo vlastne v živote chcem? Koľkí v tom majú jasno? Keď človek prežije určité obdobie života a jeho momentálna situácia sa mu nepáči, môže sa opýtať sám seba:
"No dobre, teraz si tam kde si, ale čo si vlastne v živote chcel? O čo si sa snažil? O čo si bojoval a ako si sa o svoje sny usiloval?" Väčšina ľudí a zvlášť tých, ktorí by sa počas života mali stať mužmi, pravdepodobne iba trochu, alebo nijak. Rodičia im povedali: sprav si maturitu, choď na vysokú školu, zarob si peniaze... Zrazu sa nájdu vo svojom vyúverovanom dome, s tlstou manželkou, ktorá frfle a ani v noci nemajú kľud, pretože deti plačú... Takmer žiadne šťastie v tom nie je.
Giacomo Casanova tvrdí, že bol so svojou Henrietou dokonale šťastný a vôbec mu nevadilo, že jeho šťastie nie je trvalé. Ktorému silno zamilovanému človeku by to v prítomnosti jeho lásky zrovna prekážalo? No práve zamilovaný človek má jedinečnú príležitosť snažiť sa zároveň aj o šťastie trvalé. Keď svoju lásku k milovanému človeku prenáša na Boha v srdci, Boh to nenechá bez odozvy. Môžu sa vynárať vážne otázky, úvahy až kontemplácie o zmysle života. Zamilovaný človek má obrovskú energiu. Ak túto energiu využije správne, teda smeruje svoju lásku najprv na Boha a až potom na milovaného človeka, je to výnimočná duchovná prax. Obvykle hneď po zobudení si zamilovaný človek spomenie na svoju lásku. Je potreba túto lásku okamžite prenášať na Boha vo svojom srdci a snažiť sa, aby Boh bol vždy tým prvým. On aj skutočne JE:
"A keď som ho uvidel, padol som k jeho nohám ako mŕtvy, a položil na mňa svoju pravú ruku a povedal mi: Neboj sa! Ja som prvý a posledný a ten Živý. A bol som mŕtvy, ale hľa, som živý na veky vekov. Ameň. A mám kľúče pekla i smrti." Zjavenie 1:17, 18
- - -
Ak beriete život iba ako jednu epizódu z Vesmírneho cyklu inkarnácií, a celé miliardy rokov trvania Vesmíru ako jeden Boží deň, je možné v celej kráse Božieho Stvorenia, ktoré má svoj začiatok i koniec, vytušiť Niečo Nestvorené, Niečo, čo má zmysel samo o sebe. Vážne hľadajúci na to určite prídu. A presne to je to, po čom v hĺbke duše túži každý. Chvíľu môže baviť človeka stavať hrad z piesku na brehu mora, ale keď to robíte niekoľko životov po sebe, je to frustrujúce. A človek si stále myslí, že tentokrát to bude iné. Teraz budem mať takúto ženu, takéto auto, takýto dom, pôjdem tam na dovolenku a...
Prvá aj posledná túžba človeka je túžba po Bohu. Skrýva sa za každou túžbou, v Bhagavad-Gíte vysvetľuje Krišna Ardžunovi:
"JA SOM aj túžbou hazardných hráčov."
- - -
Teda pokiaľ človek svoju túžbu namiesto Boha najprv umiestňuje inde, z nášho pohľadu je v konflikte vôle. Toľkí veriaci hovoria: "Buď Vôľa Tvoja!" Ale pokiaľ vôľa človeka nesplynie s Vôľou Božou, človek je vnútorne s výnimkou občasných zábleskov svetla takmer ustavične v konflikte. Teda ako môže človek dosiahnuť Jednotu s Bohom? Z vlastnej iniciatívy nijak, iba z Božej Milosti (pozri Mat. 19:26)
V podstate konflikt=rozvoj. Neustále smerovanie svojich cieľov, túžob a myšlienok k Bohu. Ustavičná prax. Toľkí mnísi sa zbláznili, jednou z najťažších vecí je kontrola pohlavného pudu. Je to problém skôr ega ako tela, ale vážne hľadajúci jednoducho musia, pokiaľ nemajú ženu alebo priateľku, snažiť sa o úplnú čistotu aj v tejto oblasti. Skrátka odovzdať Bohu aj svoje sexuálne túžby. To zvládne málokto, rovná sa to spočiatku istej smrti, pretože človek chce žiť vo svojom potomstve a iba máloktorí sa vedia zdržať aspoň do istého času, kým pochopia, že tento konflikt prináša obrovský rozvoj, a ak je človek vytrvalý, následne má úspech. Na čo sa sústredíme, to dosahujeme. Dievča by sa malo zároveň sústrediť aj na to, aby sa stalo Ženou, muž by sa mal zároveň sústrediť aj na to, aby sa stal Mužom. Zvlášť muž sa musí vedieť ovládať a mal by sa už v mladosti naučiť fungovať na vyšších frekvenciách. Ak sa človek nedokáže zdržať, jeho tvorivá energia bude rotovať v nižššej oblasti, a ťažko dosiahne vyšších cieľov, resp. bude musieť zaplatiť oveľa vyššiu cenu, na čo obvykle ľudia nemajú.
Sergej Lazarev hovorí, že človek, ktorý sa nedokáže zdržať, môže v živote robiť najviac vykonávateľa. Teda, môže byť z neho dobrý zamestnanec, ale pokiaľ sa nevie ovládať po všetkých stránkach, z ktorých najťažšia je kontrola pohlavného pudu, ťažko niekedy bude vynikajúci zamestnávateľ. O raj sa človek pripravil povýšením pohlavného pudu nad Boha. Vo svojej žiadosti sa človek vlastne dostal do konfliktu, ktorý trvá dodnes, ale rovnako, aj to bol Boží zámer! Mnohí veriaci ľudia nerozumejú, že BOH, teda LÁSKA, JE nad protikladmi. Nechápu, že Boh tvorí aj zlo, resp. to, čo my vo svojej ľudskej logike považujeme za zlé:
Teda ak chce človek žiť trvale v mieri, musí svoju dušu smerovať k Bohu, k Láske. A úplne sa odovzdať do Božích rúk v každej oblasti života - vydať Bohu celý svoj život.
Je dobré, že v cirkvách sa hneď od začiatku učí o odovzdaní života Pánovi Ježišovi Kristovi, no iba máloktorí vedia, čo to vlastne znamená, aká je to obeť. S radosťou ju podstúpi a obstojí na tejto úzkej ceste iba človek, ktorý hlboko uvažuje a pochopí význam Golgoty, teda Hĺbku a Význam Svätej Obeti Pána Ježiša Krista.
Jediná možnosť ako prežiť, ako "BYŤ" (štastný, spokojný, žiť trvale v mieri a radosti, ktorá je večná) je snaha o splynutie vlastnej slobodnej vôle s Voľou Božou. Človek sa musí naučiť milovať Boha viac ako svoj život. Čiže od Pána Boha na modlitbe je vhodné si prosiť svojimi slovami takú lásku k Nemu, aby nám už nič nestálo v ceste:
"A Ježiš mu riekol: Milovať budeš Pána, svojeho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je to veľké a prvé prikázanie." Matúš 22:37, 38
- - -