PREČO V NIEKTORÝCH SITUÁCIÁCH MÔŽETE LEN DÚFAŤ (+Poznámka Biblik: VZNIK, VÝVOJ A ZÁNIK NÁRODOV. AKO SA Z VERIACICH STÁVAJÚ NEVERIACI A Z NEVERIACICH VERIACI

29.03.2026 15:24

" 31 A Ježiš im odpovedal: Teraz že veríte? 32 Hľa, ide hodina, a teraz už prišla, aby ste sa rozpŕchli každý do svojho vlastného a mňa zanecháte samého; ale nie som sám, pretože je so mnou Otec. 33 To som vám hovoril nato, aby ste mali vo mne pokoj. Na svete budete mať súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet." Ján 16. kapitola 

PREČO V NIEKTORÝCH SITUÁCIÁCH MÔŽETE LEN DÚFAŤ (+Poznámka Biblik: VZNIK, VÝVOJ A ZÁNIK NÁRODOV. AKO SA Z VERIACICH STÁVAJÚ NEVERIACI A Z NEVERIACICH VERIACI

Za čias vojny, keď ľudia videli, že tlaková vlna roztrhala na kúsky rovnako utekajúcu matku s dieťaťom ako aj fašistického okupanta, systém im to proste nebral! Začali pochybovať o náboženstve, lebo videli, že smrť si ako sa im zdalo, nevyberá. Potom ide aj fašista do neba alebo kde, keď aj matka aj dieťa končia rovnako? Kam potom idú, a ak Boh na prvý pohľad nerobí žiadny rozdiel tu, bude súdiť potom? Ak by farár povedal, že matka s dieťaťom sú v nebi, ľudia by asi tam nenašli útechu, z neba videli padať aj tie bomby! Pýtali sa farára Wilhelma Buscha, prečo to Boh dopustí. Odpovedal len že: "Neviem!" Je namieste opustiť akékoľvek predstavy o Bohu, možno sa jedná o neosobné Vedomie, ktoré proste nemôže zasahovať len tak, ako by si človek predstavoval! Za čias jakobínov sťali 16 rehoľných sestier, naprieč dejinami boli mnohí svätí a kresťania na mučidlách. Z neba pred davom ani pri ukrižovaní Pána Ježiša Krista nezostúpil žiadny Boh, Ktorý by povedal, že taká odporná vražda na základe falošných obvinení už presahuje všetky medze! Čo ostáva v situáciách, kedy si človek nedokáže vysvetliť vonkajšie okolnosti? Tak ako Pán Ježiš Kristus hovorí iba: "DÚFAJTE!" Nič viac ani človek nemá! Celý koncept viery a všetky predstavy o Bohu častokrát zruší jedna bomba alebo nejaká choroba. Pani si pri stanovení diagnózy proste dá dole pátričky a povie, že viac v Boha už neverí. Boh teda asi nie je to, čo by človek mohol nejako pochopiť, veď človek častokrát ani nerozumie veciam okolo seba! Ostáva len dúfať a možno prežijete, možno vám ešte vyjde Slnko, alebo to môžete vzdať a zosypať sa. Život alebo smrť. Človek môže len dúfať, všeobecne. Pri popravách nevinných a svätých ľudia videli, že navonok žiadny Boh neprišiel. Nezmyselný satanský jakobínsky a fašistický teror častokrát vykorenil celý koncept viery. Ostáva dúfať, že to, čo malo svoj začiatok, má aj svoj koniec. Všeobecne teda, človeku ostáva len dúfať. Nádej všeobecne, bez akýchkoľvek predstáv o Bohu či o zajtrajšku. "DÚFAJTE. JA SOM. NEBOJTE SA." Pán Ježiš Kristus 

Poznámka Biblik: Kto vie, či je smrť lepšia, než aspoň voľajaký život? Vieme, ako subjektívne prežíva ten, kto trpí? Niekedy dlhotrvajúce silné bolesti môžu spôsobiť niečo ako vypnutie tela, keď sa do niektorých miest na chvíľu vráti cit, bolí to ešte, ale človek po takej skúsenosti môže už ináč vnímať telo. Čo vlastne vieme, ak by naše závery boli postavené len na tom, čo nám poskytujú naše bežné zmysly? Ktovie, či duch, ktorý oživuje psa, nejde po takzvanej smrti rovnako tiež tam, ako duch, ktorý oživuje ľudské telo? Čo o tom vlastne vieme z Biblie a ďaľších kníh? Okrem subjektívnych svedectiev, ktoré sa môžu líšiť, dohromady v skutočnosti nič! Vie niekto, či sa tou smrťou niečo vyrieši, či je niečo zvratné, alebo či bude bytosť po takzvanej smrti postavená do rovnakej situácie? 

Ak by bol celý svet iba ilúzia - Matrix stvorený pre jednotlivca na to, aby poznal sám seba, čo skutočne má, ako sa vyvinul, potom, v krízovej situácii človek poznáva, čo skutočne má. Za vojny sa z navonok veriacich stávali neveriaci a z akože neveriacich sa stávali veriaci! Tak ako dochádzalo k vonkajších rapídnym obratom, podobne sa dialo aj vo vnútri človeka. Raz víťazil priateľ, inokedy nepriateľ. Nakoniec, život v nejakej podobe ostal vždy zachovaný, nakoniec padol každý tyran! V kolese času nakoniec neobstálo nič, čo išlo proti životu. Teda, víťazom ako sa zdá, je vždy Život. Bibl.: "Mne sa skloní každé koleno!" Z toho, čo je možné pozorovať, zdá sa, že to tak je! A logika predpokladá, že ak existuje niečo, čo sa rodí, vyvíja a zomiera, existuje nejaký Duch-Život, Ktorý skrátka JE a nikdy nezomiera, pretože "bol" od Počiatku a nikdy sa nezrodil - JE! Zrejme obsahuje v sebe všetky myšlienky, všetky technológie a všetky varianty, snáď má s trpiacimi bytosťami súcit a možno pracuje v úrovni, ktorú bežnými zmyslami nebadať. Možné je aj to, že celú "realitu" stvoril a hrá iba pre Vás - aby ste poznali samých seba a ako je možné naprieč tisíckami rôznych zrodení riešiť podobné a čoraz obtiažnejšie situácie. Možno, ak sa to človek naučí zvládať so cťou - resp. s láskou a úspešne, viac tu nemá čo robiť a ako bytosť bez formy môže s takýmto poznaním riadiť osudy a vývoj národov, možno ho národ vycíti a začne uctievať ako svojho ochrancu - boha, tak ako to bolo u starých národov. Podľa Biblie vraj ľudia chceli byť ako bohovia - dospieť na bytosti ohromnej úrovne, ktorým to bolo dané (ktovie za akú cenu a aké má život v úrovni bohov riziká - vraj tiež medzi sebou bojovali a niektoré rozhodnutia, ktoré urobili, aj ľutovali) Možno, ak sa človek naučí zvládať svoj život a situácie kvalitne, môže mu byť zverené i viac... Bezchybné to asi nebude, ale za milión rokov to môže ísť hladko, a môže byť pozvaný do ešte veľkolepejšej hry.

Ak je život národa alebo civilizácie podobný životu jednotlivca, existuje nejaký zrod, nejaký vývoj a nejaký zánik. Aj keď sú mená starovekých národov koľké už zabudnuté, sú tu nové. Niektorých zničili pohromy a vojny - proste zahynuli, o niektorých sa hovorí, že po dosiahnutí určitého stupňa vývoja akoby "zmizli", nastal ich prerod do nového sveta. Je možné, že tento proces práve sledujeme.