"Vojdite tesnou bránou; lebo je priestranná brána a široká cesta, ktorá vedie do zahynutia, a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú; lebo je tesná brána a úzka cesta, ktorá vedie do života, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú." Matúš 7:13-14

-   -   -

Každý človek má ráno jednu úžasnú príležitosť - odpočinutú myseľ. Je nesmierne dôležité, akou činnosťou zamestnávate svoju myseľ v prvých okamihoch po zobudení. Kresťania a veriaci vstávajú s myšlienkou na Pána Boha, s láskou svojmu Bohu vzdávajú vďaku hneď po zobudení. Je to dobrý zvyk, som rád, že aj mladí kresťania praktizujú takéto zaujímavé a úplne prirodzené duchovné cvičenie.

Odpočinutá myseľ je príležitosťou na nahratie programu, ktorý môže ovplyvniť nielen celý deň, ale aj celý život človeka. Je dobré vypestovať si zvyk čítať Bibliu a hlboké knihy práve po zobudení. Ak sa ráno myseľ zamestnáva meditáciou nad Bibliou, modlitbou či sústredením sa na Kristovo vedomie, môžeme to nazvať vylaďovanie. Človek sa ladí na určitú frekvenciu. Sami rozhodujete každý deň, aká frekvencia je pre vás prioritná.

Ďalšou príležitosťou na takéto ladenie je večer. Môj kamarát Ján hovorí, že s akými myšlienkami ide človek spať, také bude mať ráno. Je prirodzené, že človek svoje telo ráno a večer umýva. No človek má nielen telo, ale zároveň aj myseľ aj dušu. Zo všetkého najviac prioritná je duša, a tá potrebuje podobne ako telo a myseľ tiež určitú výživu, starostlivosť a očistu. (Sústredenie sa na lásku, modlitba a meditácia je úplne prirodzená vec. Keď sa človek umýva a jedáva obykle aspoň 2x denne, je rovnako prirodzené starať sa zároveň aj o svoju dušu. Modlitba, či skôr určitá prirodzená vďaka, by mala byť zvykom, skôr ako si dá človek nejaké jedlo)

Som presvedčený, že určitý stupeň ovládania, či skôr očisťovania mysle, (akýsi zvyk správne myslieť) je nevyhnutnou záležitosťou aj u kresťanov. Koľkí ľudia by vydržali sústrediť sa čo i len jednu minútu? Koľko ľudí dokáže premeditovať čo i len jednu kapitolu z Biblie? Myseľ im to neumožňuje, je vhodné zvážiť určitý tréning. (Veľmi sa mi osvedčila jednobodová koncentrácia na čierny bod, ktorý si nakreslíte na stenu. Obsah je však dôležitejší ako forma, človek musí mať určitú silnú motiváciu, nejaký cieľ, prečo by mal vôbec takto cvičiť. Ako sa môžem sústrediť na Božiu vôľu, pokiaľ nevydržím byť ani jednu minútu ticho? Dnes praktizujem tréning ticha, určitú meditáciu, sústredenie sa úplne ticho s láskou na Boha po každej modlitbe. Človek môže vycítiť, že je všadeprítomné Kristovo Vedomie, na ktoré sa akoby môže naladiť. Nedá sa to slovami popísať, sadnite si, sústreďte sa s láskou na Boha a buďte ticho. Vhodné praktizovať s určitým cieľom najmenej 2-3 krát denne)

Ak chceme byť zdraví, je pre nás prirodzené vyberať si kvalitnú stravu a trošku trénovať telo. Ak sa snažíme zotrvať na úzkej ceste, ktorá je popísaná v Biblii, musíme sa snažiť nejakým spôsobom ovládať myseľ. Samozrejme túto iniciatívu by sme mali predovšetkým prenechať Bohu. Aké chce Boh, aby sme mali myšlienky, čo On chce, aby sme robili, čím Mu urobím radosť? No predsa tak, že sa Mu vo všetkom podriadim, lebo Ho mám rád, a pretože aj kôli sebe to chcem. Úplne bežný prirodzený vzťah, v ktorom človek tuší hlbší plán a zmysel svojho života. Akúsi túžbu ostať s tou všadeprítomnou Božou silou v harmónii a v mieri, pretože iba tak môže byť skutočne šťastný. Boj človeka spočíva ostať naladený na frekvenciu Života, čo znamená úplne sa Bohu podriadiť. Ak človek niekedy rozmýšľal nad zmyslom života, musí byť dosť frustrujúce niečo tu s námahou budovať a nakoniec tak ľahko to prísť. Bez myšlienky na Božie-Večné ciele, sa život človeka podobá hradu z piesku na brehu mora. Myslím si, že Pán Ježiš Kristus v Svätej Biblii hovorí preto v podobenstvách, pretože hĺbka a zmysel života sa nedá ľudskou mysľou pochopiť, no ľudská duša i tieto veci dokáže vycítiť.

Nepatrné okamihy v priebehu dňa, kedy človek rozhoduje, čím si "zasýti" svoju myseľ, čomu bude venovať svoj čas, to všetko rozhoduje o zotrvaní na Úzkej ceste. (Zotrvanie na Úzkej ceste=otázka života a smrti)  Nevidím dôvod, prečo by to malo byť s ľudskými dušami ináč, ako so všetkým životom na zemi. Slabé hynie, silné prosperuje. Všimnite si to napríklad pri sadení. Silné rastliny dostanú takmer všetko svetlo, pretože slabé toho svetla nie sú hodné. Ak sme ako ľudia dostali príležitosť k Večnému životu, potom sa náš život podobá životu vojaka v službe. Je to neustály boj o svetlo. Vypestovanie si dobrých návykov, silné telo a čistá myseľ môžu pomôcť duši rozvinúť krídla, ktoré neporušené vydržia dlhú cestu Domov.