Sergej Nikolajevič Lazarev

Myšlienky sa opäť vracajú k terajšej situácii. Teda, opäť spoločnosť budúcnosti. Čo som to zase natropil? Aha, rozumiem, objavila sa podarená myšlienka. Prečo za dobro tak kruto trestajú? Možno, že by som sa mal na všetky tieto výskumy vykašľať a žiť normálnym životom? Zastavujem chod myšlienok. Vykonávam analýzu. Čo predstavuje posledná myšlienka? Strach z budúcnosti, skľúčenosť, nespokojnosť so sebou. Príčina je rovnaká: závislosť na budúcnosti. Nijako nemôžem túto tému vyriešiť. Takže, prečo Boh trestá za dobro prinášané ľuďom?

Uvažujme logicky. Zachrániť umierajúceho - to je dobro. Nakŕmiť hladného - to je dobro. Zachraňovať a kŕmiť zdravého a sýteho - je to tiež dobro? Sotva. Teda poistiť je možné zdola, ale nie zhora. Tie blahá, na ktoré si človek nezarobil, ale ich dostal, ho môžu zabiť. Skrátka vývoj s predstihom - to je omnoho väčšie nebezpečenstvo než straty a problémy. V podstate, kto je diabol? Anjel, ktorý predbehol všetkých vo vývoji až natoľko, že sa odtrhol od svojej Božskej podstaty, zabudol na Ňu. Teda zrýchlený rozvoj, to je diabolstvo, rozpad jemných štruktúr. Ak je lásky dostatok - potom takýto vývoj nezabíja. Záver je jednoduchý: náboženský, mravný rozvoj musí predstihovať technický. U detí na základnej škole je potreba najprv vychovávať dušu a až potom zaťažovať mozog. Videl som a diagnostikoval nebezpečie raného intelektuálneho rozvoja dieťaťa. Emocionálne sa ešte nestalo človekom, ale už ho kŕmia technickými znalosťami a urýchleným rozvojom schopností. Ako sa zdá, mám rovnaký problém. Každé ráno najprv premýšľam, diagnostikujem, analyzujem a až potom sa modlím. To znamená, že v akejkoľvek mojej nesprávnej myšlienke je nebezpečná orientácia. Záver je jednoduchý: Boh netrestá za dobro. Prosto iba všetko vnímame povrchne, za dobro považujeme to, čo neskôr môže zabiť lásku. Teda skutočným dobrom nie je to, čo sa podieľa na rozvoji a posilnení našeho života, ale to, čo sa podieľa na odhaľovaní a umocňovaní lásky v duši. Rozvoj je dobrom, pokiaľ ide za láskou.