"Ja, kazateľ, som bol kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme a priložil som svoje srdce k tomu, aby som hľadal a zkúmal v múdrosti všetko, čo sa deje pod nebom. Je to trudné zamestnanie, ktoré dal Bôh synom človeka, aby sa ním trápili. Videl som všetky skutky, ktoré sa dejú pod slnkom, a hľa, všetko je márnosť a honba po vetre. To, čo je krivé, nedá sa narovnať, a nedostatok sa nedá vypočítať. Hovoril som so svojím srdcom a riekol som: Hľa, nadobudol som veľkej a vše väčšej múdrosti nad všetkých, ktorí boli predo mnou nad Jeruzalemom, a moje srdce videlo mnoho múdrosti a vedomosti, preto som priložil svoje srdce poznať múdrosť a poznať nerozum a bláznovstvo, ale som poznal, že aj to je shon po vetre; lebo kde je mnoho múdrosti, tam i mnoho hnevu, a ten, kto rozmnožuje vedomosť, rozmnožuje bolesť." Kazateľ 1:12-18

-   -   -

Sergej Nikolajevič LAZAREV

"V cvičení jogy sú veľké nebezpečenstvá, ale nikto o nich nehovorí. Všetci učitelia a inštruktori sľubujú len jedno - zdravie, vyrovnanosť, radosť, harmóniu. Starí učitelia hovorili oveľa viac o nebezpečenstvách pri nesprávnom postoji. Súčasný pragmatický svet prektrútil našu predstavu o duchovnosti. O tom, že duchovno, pokiaľ sa k nemu staviame nesprávne, je omnoho nebezpečnejšie ako materiálno sa nevie, a ani sa o tom nehovorí. Čím vyššia je u človeka úroveň jednoty s celým svetom, tým viac preniká do budúcnosti, tým viac tajomstiev sa dozvedá, a o to viac sa zväčšujú jeho možnosti riadiť svet. Ale nech by bola úroveň duchovnosti akákoľvek, nikdy neposkytne úplnú predstavu o Vesmíre. Absolútna informácia sa ukrýva v cite lásky, ktorá nás spája s Bohom. A pokiaľ to nevieme, kráčajúc vpred, rozvíjajúc sa, poznávajúc svet, približujúc sa k Bohu, môžeme v určitom okamihu opovrhnúť citom lásky, a vtedy sa vývoj okamžite mení na degradáciu. A vtedy "najposlednejší", ale milujúci človek, sa ukáže byť múdrejší ako ten najchytrejší a najosvietenejší. Veď nie náhodou , keď začali vymierať aristokratické rody, si muži brali za ženy sedliačky. Pripomínam ešte raz slová z Biblie:

"Kto množí vedomosti, množí žiaľ."

Poznámka Biblik: na nebezpečenstvá jogovej praxe sme upozorňovali zvlášť v prípade psych. pacientov. Je jasné, že joga môže pomôcť, ale pokiaľ pacient sa skôr naučil ako naozaj pocítil, že sa musí snažiť očistiť a zmeniť svoj život a svoj charakter, ťažko sa mu podarí zmeniť sa, ak to vnútorne ako nevyhnutnú potrebu nepociťuje. Vnútorní "démoni" môžu jedného dňa zničoho nič začať besniť u človeka, ktorý je nečistý, alebo ak zíde z cesty. Započatie ako i náhle ukončenie jogových cvičení, či už meditatívnych alebo sugestívnych, predstavuje veľké riziká. Jogová prax bez vedenia skutočného Majstra môže spustiť besnenie tzv. vasán v priebehu pár dní. No a to je potom niekedy lepšie sa na takú cestu nedávať, ani človeka na tú cestu za každú cenu nesmerovať. Teda niektorým je v skutočnosti najlepšou pomocou nepomáhať. A prekonať túžbu pomôcť druhému ak trpí, alebo keď jasne vidíte, že smeruje k deštrukcii, dokáže iba človek, ktorý ovláda sám seba. Mali sme v našich článkoch aj výhrady voči autogénnemu tréningu, pretože tieto techniky nepatria do rúk hocikomu. Pri troche šťastia, keď sa zrovna myseľ niekam zvrtne, môžeme ľahko vychovať čarodejníka, alebo čierneho mága, ak si niekto z nepripravených náhle uvedomí, aké v skutočnosti má človek možnosti. Preto ľudia s poškodeným charakterom, ovládaní svojimi vášňami a túžiaci po svete, by sa viac ako joge mali venovať Biblii a aplikovať do praxe Učenie Pána Ježiša Krista. Kresťanstvo je vysoká náuka, ale budhizmus tak ako ho na západe poznáme, vyzerá ľahšie a lákavejšie, pretože nevyžaduje od človeka námahu pochopiť biblické verše, ktoré prirodzene budujú v človeku bázeň Božiu, nastavujú určité hranice a pomáhajú pochopiť svoje vlastné ja a ako s Ním, teda vlastne aj so sebou najlepšie pracovať. Ak človek nemá vzťah s vlastným "JA SOM", čo je vzťah s Pánom Ježišom Kristom, je potreba skutočného Majstra, ktorý za žiaka preberá zodpovednosť. Vlastne dobrý psychológ by mal byť aj dobrý farár a dobrý farár by mal byť aj dobrý psychológ. Lebo pomôcť človeku neznamená za každú cenu odstrániť následky hriechu. Ani Pán Ježiš nemohol uzdraviť každého, ani každému odpustiť. A dobrý psychológ by mal vedieť vycítiť čím najlepšie dokáže pomôcť človeku.