S.N. LAZAREV: O AUTOGÉNNOM TRÉNINGU, MODLITBE A MATERIÁLNYCH STATKOCH
Sergej Nikolajevič Lazarev
Nedávno som dostal zaujímavú otázku: „Čím sa líši autogénny tréning od modlitby?“ Rozdiel je významný. Keď robíme autogénny tréning, umiestňujeme sami seba na prvé miesto, teda na prvom mieste máme svoju vôľu, svoje vedomie a svoje túžby a priania. Ale keď sa obraciame k Bohu s modlitbou, je na prvom mieste Boh. To je veľmi dôležité.
Na úrovni vedomia je pre človeka celkom prirodzené, že sa snaží byť prvým, musí sa brániť a prežiť v konkurečnom prostredí. Ale na úrovni podvedomia, hlbinných vrstiev duše sme jednotní s celým vesmírom a Bohom. Na tejto úrovni sa túžba byť prvý, prianie ovládať svet premeňuje na boj s vôľou Stvoriteľa. Výsledkom je, že v našom charaktere začínajú patologické zmeny – jednoducho povedané démonizmus.
Človek, keď sa obracia k Bohu s modlitbou, často prosí o nejaké konkrétne pozemské statky. Napríklad v americkej verzii je to chata a dobré auto. Ježiš Kristus hovoril o tom, že prosby smerované k Bohu v modlitbe sa plnia.
Ale potom sa môže stať nasledujúce. Materiálne statky rovnako ako peniaze sú ekvivalentom vnútornej energie. V prípade, že má človek materiálnych a duchovných statkov oveľa viac, než dovoľuje úroveň jeho vnútornej energie, začína byť na týchto statkoch závislý, pripútava sa k nim a stáva sa ich otrokom. Tieto podvedomé procesy prebiehajú väčšinou bez povšimnutia. Zvýšená pripútanosť môže viesť k nešťastiam a chorobám, a to nielen u samotného človeka, ale taktiež u jeho detí a vnukov.
Človek dostáva to, o čo prosil v modlitbách, zato ale môže stratiť to, čo už má.
Naviac nepozorovane môže dôjsť aj ku najväčšej strate. Niekedy sa stáva, že telo a osud človeka zostávajú v poriadku, ale rozkladu a chorobe je vystavená jeho duša. Vzhľadom k tomu, že energetická kapacita duše je obrovská, môže rozklad duše prebiehať na pozadí fyzického a duševného zdravia človeka. Keď však dôjde k úplnému odčerpaniu energie z duše, potom zastaviť rozpad osudu a zdravia samotného človeka a jeho potomkov už nebude možné. Pokiaľ proces rozpadu duše prejde za kritickú hranicu, človek stráca budúcnosť.
Keď sa Kristus obracal k Bohu a prosil o záchranu svojho života, o odloženie utrpenia a smrti, na konci svojej modlitby vždy dodával: „Ale nie tak ako ja chcem, ale tak ako Ty chceš,“ „Buď vôľa Tvoja“, „Nie moja vôľa, ale Tvoja vôľa sa staň.“ Inými slovami, nech sa stane nie tak, ako by sa chcelo jemu, ale tak, ako to bude zodpovedať Božej vôli.
Sergej Nikolajevič Lazarev, úryvok z knihy Uzdravenie Duše
https://www.biblik.sk/zdravie-cloveka-s-n-lazarev/