Sergej Nikolajevič Lazarev: "Človeku môžeme pomáhať, môžeme s ním súcitiť, ale ľutovať ho nesmieme. Ľútosť je obrátená k telu, a môže spôsobiť škodu jak na duchu, tak na duši človeka. Raz priamo u mňa v ordinácii jedna pacientka poľutovala druhú, a za dva mesiace dostala rovnakú chorobu! Neostávalo než ju operovať. Zabúdate na to, že dnes majú všetcia ľudia vysoký energetický potenciál, preto sebemenšia chyba sa okamžite transformuje v silnú deformáciu štruktúr biopoľa so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú.

Choroba nie je zlo, ale spôsob, ako zastaviť program rozkladu ľudského ducha. Keď človeka ľutujeme, nesúhlasíme vlastne s jeho chorobou, s jeho nešťastím, premýšľame iba o následku, a zabúdame na príčinu, čím sa staviame na stranu rozpadu ducha.

Je tu veľmi jemná hranica, cez ktorú zvonka vnútorný súcit a prianie pomôcť prenikajú dovnútra, vo vnútri sa však môžu premeniť vo svoj vlastný protiklad. Vnútorne musíme existenciu choroby ako princípu pre rozvoj ducha považovať za zákonitú a rozumnú a prijímať chorobu s pokorou. Táto dvojakosť postoja, vnútorné zmierenie sa so zákonitosťou, ale zároveň aj preukázanie vonkajšej pomoci a súcitu, nám pomáha uchovať harmóniu s vesmírom a nedostať sa pritom svojimi výhradami s vesmírom do konfliktu. Choroba nikdy nebola len blahom či len zlom, ale vždy jedným i druhým zároveň." Sergej Nikolajevič Lazarev, z knihy DIAGNOSTIKA KARMY 1 - SYSTÉM KTORÝ LIEČI: