Sergej Nikolajevič Lazarev:

Mladá žena sediaca oproti mne začala niečo hovoriť a ja iba s obtiažami  odtrhnem zrak od piesku zaliateho Slnkom a vlniaceho sa mora. Žena vytiahla noviny vydávané v Izraeli.

"Je tu taká poznámka." povedala mi. "Vyšlo to teraz vo februári. A hovorí sa tu to isté, čo uvádzate vo svojej knihe. Spomínate si? Písali ste, že nad Antarktídou sa nachádza vstupná brána do iných svetov, a že práve touto bránou prichádzajú na Zem duše."

"Samozrejme si to pamätám," pokrčil som ramenami.

"A ako ste ju objavili?"

"Nebolo to nič zložité. Keď odniekiaľ prúdi agresia, začínam hľadať, z ktorého miesta na Zemi alebo mimo Zeme prichádza, a potom je pre mňa ľahšie sa orientovať. Keď mám dočinenia s hlbinným negatívnym programom u seba, niekedy sledujem nielen svoju minulosť, ale i minulosť skupiny, s ktorou môže byť takýto program spojený. Rozsiahle programy zasahujúce celé ľudstvo a súvisiace s udalosťami v minulosti, som odhalil nie na zemskom povrchu, ale v priestore nad Antarktídou. Neskôr, keď som tento priestor začal dôkladnejšie skúmať, som dospel k nečakaným záverom."

"Pôjdem sa pomodliť," povedala žena. "A vy si zatiaľ prečítajte ten článok."

Zahĺbil som sa do textu. Bol veľmi zaujímavý. Noviny sa volali Echo a iba ťažko sa dalo predpokladať, že by uvedené fakty niekto overoval. Podľa článku jedna americká bádateľka z Washingtonu učinila pred novinármi prehlásenie, týkajúce sa spoločnej britsko-americkej výpravy, ktorá v auguste r. 1994 vykonávala výskum v Antarktíde. Vedci zaznamenali na nebi presne nad južným pólom zvláštny pohyb vzduchu, aj napriek tomu, že bolo úplné bezvetrie. Slnko jasne svietilo, ale cyklón nemizol. Vedci teda vypustili aerostat s rôznymi prístrojmi, ktoý bol so Zemou spojený pevným lankom. Keď aerostat dospel do centra cyklónu, z ničoho nič zmizol. Nebyť lanka, ktoré ďalej kľudne viselo z oblohy, nikto by tomu neveril. Vedci teda začali za lanko ťahať - a aerostat sa znovu objavil. Už bežná kontrola prístrojov spôsobila vedcom malý šok. Všetky časomerné senzory ukázali august 1964, čo znamená, že aerostat odletel do minulosti Zeme. Týmto javom sa dodnes zaoberajú vojaci. Pokiaľ sa údaje potvrdia, vniknutie do týchto miest by mohlo mať pre ľudstvo nepredvídateľné následky.

Zaujalo ma to, a rýchlo som si načrtol časový model Zeme. Minulosť, prítomnosť i budúcnosť sú uložené v jej centre. Z centra vedú na povrch časové kanály. Nad Antarktídou je vstup do budúcnosti, ale väčšia časť časového poľa je orientovaná na minulosť. Oblasť Severnej Ameriky je oblasť prítomnosti, kdežto budúcnosť sa nachádza nad severným pólom. Tento priestor je však uzavretý a neznámo prečo ústi na Východe, konkrétne v Ázii.

Moja pacientka sa o chvíľu vrátila a začali sme spoločne celý problém rozoberať.

Zrazu sa ma opýtala:

"Vo svojich knihách ste nikdy nepísali o Šambale, napriek tomu, že sa tým zaoberali stovky, možno tisíce osvietených ľudí. Čo myslíte - existuje, alebo nie?"

"Povedal by som, že na túto otázku sa dá odpovedať áno i nie," usúdil som."

Žena na mňa zarazene pozrela. Ukázal som jej kus papiera s nákresom našej planéty.

"Pozrite sa - toto je priestor nad Antarktídou, obsahujúci predovšetkým minulosť. Tu je Severná Amerika, kráľovstvo prítomnosti s tendenciou k minulosti. A toto je severná Európa a časť Ázie, kde pozorujeme prítomnosť, v ktorej je obsiahnutá taktiež tendencia k budúcnosti. Pásmo budúcnosti je najvýraznejšie nad Himalájami. Tu by sme s najväčšou pravdepodobnosťou mali hľadať onú Šambalu, o ktorej mnohí hovoria. Človek, ktorý žil v oblasti kontaktu s budúcnosťou, mohol odhaliť svoje schopnosti a jasnovidectvo oveľa rýchlejšie než na iných miestach na Zemi. V týchto miestach je zhluk informácie z budúcnosti. Taktiež to, o čom sa spravidla hovorí ako o lietajúcich tanieroch mohlo prichádzať práve z tejto zóny. Preto nie je vylúčené, že pokiaľ striktne doržíme určité prísne pravidlá, bude prienik do minulosti možný."

Sergej Nikolajevič Lazarev

LÁSKA A ŽIARLIVOSŤ