Predstavitelia cirkví ako napr. pápež alebo farár už nie sú dokonca ani pre mnohých veriacich ľudí považovaní za stelesnenie pravdy, dobra a morálky. Nebolo tomu tak odjakživa. Ešte v 18-19. storočí by rodičov nikdy nenapadlo, že by si farár niečo vôbec mohol začať s ich dcérou, nieto ešte s chlapcom! (duchovný ak bol pristihnutý pri styku s rovnakým pohlavím, býval cirkvou vydaný do svetskej moci, takíto "duchovní" bývali odsúdení a popravení)

Zo starých kníh a životopisov ľudí, ktorí v minulých storočiach žili, môžeme vycítiť, akú obrovskú úctu a dôveru prejavovali ľudia aj duchovnému, ktorý sa na svoje povolanie ešte len pripravoval! Farár (alebo ešte len študent duchovných vied) bol v rodine ako lekár, a ženy a dievčatá pred očami farára sa veru mohli ukázať aj v spodnom prádle. Vtedy spodné prádlo neodhaľovalo toľko čo dnes, no okrem lekára alebo farára na návšteve takmer nikto nemohol zahliadnuť ženu v spodnom prádle. Ak farár niekedy prespal v dome, mohla mu raňajky doniesť hoci aj dcéra oblečená v spodnom prádle, čo by si voči inému mužovi okrem svojho vlastného manžela nikdy nedovolila.

U farárov a duchovných bol predpoklad, že sa vedia ináč ovládať ako bežní ľudia. V minulosti sa snažil farár v prvom rade celým srdcom milovať Pána Boha.

Pán Boh je Láska. Je podľa mňa hriechom, pokiaľ sa farár rozhodne ukončiť vzťah so ženou, ktorú naozaj miluje. Samozrejme, pokiaľ zložil sľub, mal by ho dodržať, no láska je na prvom mieste. V Biblii je napísané:

"Keby si sľúbil Bohu sľub, neodkladaj ho splniť; lebo neni záľuby v bláznoch; to, čo sľúbiš, splň! Je lepšie, aby si nesľuboval, než aby si sľúbil a nesplnil."  (Kazateľ 5:5, 6) 

Je potom rozdiel, či farár pokladá sľub týkajúci sa celibátu za sľub Bohu, či sľub zložil z lásky k Nemu. Či Pána Boha (alebo teda svoju predstavu Boha) miluje viac ako tú ženu. Je napísané:

"Prisahal som sám na seba, slovo vyšlo z úst spravedlivosti, ktoré sa nevráti zpät, že sa mne skloní každé koleno, že na mňa bude prisahať každý jazyk." (Izaiáš 45:23)

Pred skutočnou Láskou sa raz musí skloniť každé koleno! Láska je Tým, o Čo bojoval Pán Ježiš Kristus na kríži. Snažil sa za každú cenu brániť v sebe lásku aj voči vrahom a tyranom, Pán Ježiš Kristus Jeho vlastným Životom ukázal, o čo v živote vlastne ide. A to niektorí ľudia majú problém odpustiť svojim blížnym, pretože ich pokladajú za vinných! Pán Ježiš Kristus ani svojich vrahov nepokladal za vinných:

"A Ježiš hovoril: Otče odpusť im, lebo nevedia, čo robia! ..." (Luk. 23:34)

Moderná teológia nie je v prvom rade učením Pána Boha a Pána Ježiša Krista, je to intelektuálna náuka o Bohu. (Pán Boh Láska môže byť v Pravde pochopený iba citom) Moderná veda, medicína, súdnictvo a politika už dávno nie je morálna, pretože namiesto lásky k Bohu, k Životu a k ľuďom ako prvé uprednosťňuje záujmy priemyslu a takzvanej elity. Tak ako upadol charakter človeka - následkom uprednostnenia rozumu namiesto citu, ochladla v ľuďoch láska:

"A preto, že bude rozmnožená neprávosť, ochladne láska mnohých; ale kto zotrvá až do konca, ten bude spasený." (Mat 24:12-13)

Hriech, t.j. neprávosť človeka je predovšetkým uprednostnenie rozumu pred láskou.

Aj morálka aj duchovné ideály, aj tie najušľachtilejšie ideály sa raz musia skloniť pred Láskou. A čo vidíme dnes? Očividné svinstvá, lož a neprávosť voči človeku s verdiktom "nebol porušený zákon!"

Ale veru Zákon porušený bol! Najväčšie Prikázanie dnes nedodržujú ani sudca, ani lekár ani farár! A to si ešte niektorí z nich hovoria kresťania! Koľkí  by vedeli odpovedať na otázku, aké je najdôležitejšie Božie prikázanie?