universityofsolitude.com

Jedným z nezabudnuteľných momentov môjho pobytu v Iráne bol obed na štyridsiaty piaty deň. Väzenský dozorca vtedy priniesol spolu s hlavným jedlom jablko. Jedno jablko pre každého väzňa. Štyridsaťpäť dní som nejedol ovocie. Ani len kúsok. Môjmu telu to strašne chýbalo. Teraz tu bolo, džal som ho v ruke. Jabĺčko, obyčajný čerstvý svetložltý delicious. Presne taký sme dostávali ako deti v školskej družine.

Prechádzal som sa po cele a ťažkal jabĺčko v ľavej ruke. Nežne som ho hladil všetkými piatimi prstami pravej ruky. Ostatné veci pre mňa zaraz prestali existovať. Bolo to len medzi mnou a tým jablkom. Obzeral som si jeho jemnú pokožku, objavil miesto, kde ho pred slnečným svitom ochránil list. Nemohol som sa nabažiť jeho sviežej vône.

Pomaly som otáčal tenkou drevenou stopkou, až kým sa neoddelila od pevného tela. Nadvihol som ho vysoko, osvietil v slnečnom svetle všetky jeho pôvaby, otáčal ho a kochal sa jeho dokonalosťou. Nikdy na svete nebolo také isté jablko, nikdy ani nebude. Bolo prekrásne. Bolo jedinečné a neopakovateľné. Ako každé jablko, ako každý človek. Bolo moje.

Oprel som sa o stenu, zatvoril oči a po chvíľke váhania som sa doň zahryzol. Po tvári sa mi rozkotúľali horúce slzy. V momente mi došlo, o čo všetko som v živote prišiel. Pri jedení čerstvých jabĺk...

Prechádzal som sa hore-dolu po cele, vychutnával si žltý delicious a plakal. Raz za čas som sa zastavil, nadvihol ho a vysvietil v slnečnom svetle jeho čerstvú dužinu. Bolo v nej toľko života! Sústredil som sa na každé jedno zahryznutie, nemyslel som na nič iné. So zatvorenými očami som počúval, ako sa jemná dužina poddáva sile mojich pokazených zubov. Dotýkal som sa ho mokrým nosom, bozkával ho nedočkavými perami. Na chvíľu sme boli jedno. Nemohol som sa ho nabažiť...

Akt sa skončil. V ruke mi ostalo len pár malých hnedých zrniečok. Z každého takého zrniečka môže vyrásť nová jabloň, ktorá za život prinesie tisíce jabĺk. V nich budú skryté tisíce zrniečok a z tých zasa môžu vyrásť tisíce jabloní.  Je to zázrak prírody.

Bol som úprimne dojatý. Posadil som sa na väzenskú deku, v ruke som zvieral tých pár malých zázrakov a premýšľal som. Vo svojom krátkom živote som toho zažil dosť. Vystúpil som na nejeden vyskoký vrch, videl stovky úžasných prírodných predstavení, počul naživo spievať svoje idoly, viedol nezabudnuteľné rozhovory s nezabudnuteľnými ľuďmi na nezabudnuteľných miestach. Dosiahol som veľké víťazstvá a zniesol veľké prehry.

Nech som sa však na svoj život pozeral akokoľvek, len ťažko by som v ňom hľadal intezívnejší a úprimnejší zážitok, akým bolo práve jedenie čerstvého jablka v iránskej cele...

Moje oči sa nemohli nabažiť jeho krásnych šiat, vnútornej harmónie, jedinečnosti. Prsty chceli stále hladiť jeho pokožku, pery bozkávať jemné telo plné života. Tá prirodzená vôňa mi nedala vydýchnuť...

S každým jedným zahryznutím akoby do mňa prenikal život samotný, akoby sa do mňa vracal život, ktorý zo mňa pobyt na samotke vysal. Bolo to úžasné, neopakovateľné, nezabudnuteľné. Jedenie čerstvého jablka. Dokonalý zážitok pre všetky ľudské zmysly. Nevedel som prísť na nič, čo by sa jedeniu tohto čerstvého jabĺčka sorty delicious vyrovnalo. Napadla mi len jedna vec - milovanie so ženou...

úryvok z knihy: MATEJ VALUCH - UNIVERZITA SAMOTY

www.universityofsolitude.com

© Matej Valuch, podnikateľ, úspešný spisovateľ a autor nádhernej knihy UNIVERZITA SAMOTY

Túto výnimočnú knihu teraz za vynikajúcu cenu kúpite aj u nás na www.biblik.sk