“For sin shall not have dominion over you: for ye are not under the law, but under grace.”
Romans 6:14 (KJV)

"Vtedy nad vami viac hriech nebude panovať: keď budete žiť nie Zákonom, ale Milosťou!"

(voľný preklad z angličtiny Rimanom 6:14)

https://www.biblik.sk/citaty/

-   -   -

Jednou z možností je meditácia nad vybranými veršami z Biblie. ↑ Niektorí kresťania to robia tak, že pri každodennom čítaní Biblie si na papierik napíšu verše z Biblie, ktoré ich zaujali a uprostred práce si ich čítajú znova. Sú to aj podnikatelia aj robotníci. Jednak to zvyšuje pracovný výkon a jednak pomáha sústredeniu. Človek, ktorý si každodennou praxou osvojil určitý druh sústredenia (či už meditáciou nad Bibliou alebo meditáciou ako takou) to má v živote o niečo ľahšie. Čas vynaložený a vyhradený na štúdium Biblie či pre každodennú meditáciu za to určite stojí.

Ale koľkí hovoria, že nemajú čas! Aj pre tých existuje riešenie: Pri bežných povinnostiach je možné udržiavať v srdci určitý Postoj. Nejedná sa o nejaké intelektuálne dotazovanie sa. Intelekt skôr treba odložiť a snažiť sa používať cit. Citom s najväčšou láskou a pokorou si klásť do Duchovného ❤ srdca otázku: "KTO JA SOM?!" Ak to nemá prekážať pri každodenných povinnostiach či "premýšľaní" je potreba mať v prvomrade úplne jasno, čo v živote človek vlastne chce. Človek musí mať vytýčený Hlavný životný CIEĽ, potom je možné aj pre Európana či Američana takéto cvičenie.

Dnes je skôr prekážkou premýšľanie, človek by sa nemal snažiť o nejaké vymazanie nežiadúcich myšlienok, pretože myšlienky vychádzajú z pocitov, z určitých hlbších štruktúr. Pilnou snahou o čistotu charakteru sa postupne menia aj myšlienky a na začiatku je vlastná snaha potrebná, neskôr ju však treba odložiť. Ale ak je človek psychicky v poriadku, nealkoholik a neužíva psychiatrické lieky, môže vyskúšať klásť si do Duchovného srdca zároveň otázku "Komu sa tieto myšlienky objavili?" Netreba sa báť, ak by sa náhodou stalo, čo sa pokročilejším môže stať, ak by človek mal pocit, že sa mu myseľ stratila úplne, alebo keby sa cítil byť priestorom. V skutočnosti je to stav veľmi oslobodzujúci a skutočnosť je taká, že človek z najvyššieho hľadiska neexistuje vôbec! Toho sa netreba báť, pred stratu tela a mysle býva človek postavený v hodine smrti, ak sa to stane už za života, druhýkrát umierať už nemusíte :-) "KDO UMŘE NEŽ UMŘE, NEUMŘE AŽ UMŘE." Milan Calábek, Jogesvar - Tak je

❤ Duchovné srdce - od stredu hrudníka kúsok doprava. ❤

Tí, ktorí praktizujete meditáciu "na niečo", či už na dych, alebo na svetlo, aj tak raz budete musieť dôjsť do bodu, kedy sa opýtate "KTO JE TEN, KTO SI TIETO VECI UVEDOMUJE?" Teda popol k popolu, prach k prachu. Subjekt na subjekt. Pozornosť na pozornosť. Pre pokročilých: BUĎTE.

Kresťania by mali mať Boha na zreteli pri každodennej činnosti, ustavične a nepretržite, na Východe to však dotiahli do konkrétnej praxe. Slávna Maharišiho  Átmavičára  nie je ničím iným, ako ustavičné pýtanie sa do Duchovného srdca otázku: "KTO JA SOM?"

PÁN JEŽIŠ KRISTUS - JA SOM - hovorí: "BDEJTE !"

"Teda bdejte, lebo neviete, v ktorú hodinu a v ktorý deň prijde váš Pán. [Mat. 24:42]

Podľa môjho chápania Biblie sa v horeuvedenom verši nejedná o príchod Krista v tele, nejedná sa ani o hodinu smrti, ale ide o okamih osvietenia v živote človeka, kedy v istý deň (napríklad aj pri celkom bežnej činnosti) môžete pochopiť kľúčovú vec. A taká príležitosť, ten/taký Moment - môže byť iba raz za život! Môže s ňou súvisieť aj určité obdobie života človeka s obdobím roka, Boh vie! Snáď netreba zdôrazňovať, že Tou najdôležitejšou vecou v živote človeka je Poznanie Pravdy ako Takej, teda Poznanie pravdy o sebe o Bohu a o svete. Vedú k tomu obvykle určité veľmi podstatné medzistupne, teda je nesmierne dôležité v živote človeka Bdieť. Tým sa myslí aj určitý druh životosprávy a samozrejme aj podriadenie života, práce, voľného času, ako aj všetkých koníčkov a záľub Najvyššiemu Cieľu. Aj slnečné lúče, keď nimi chceme cez lupu niečo zapáliť, smerujeme do jednoho bodu. Pre kresťana je to úplné odovzdanie sa Bohu.

Veľmi sa mi páči výrok Buddhu na otázku "novinárov": "Aký je Váš názor na život po smrti?" Buddha hovorí: "Nemám žiadny názor, oslobodil som sa od všetkých názorov." Teda aj kresťan sa musí oslobodiť od všetkých názorov, aj od tých, ktoré mu tlačili do hlavy od malička, aj od tých, ktoré mu donekonečna omieľajú v zboroch. (Ľudia dnes žijú celý život iba v hlave: Život bežného ateistu je žitý v minulosti, život bežného kresťana je žitý v budúcnosti)  Je to rovnako názor na reinkarnáciu ako aj názor na všetky tradičné cirkevné rituály, zvlášť myslím spoveď a pojedanie oplatok. 

Žiť Milosťou, nie Zákonom - je Cesta ku Spáse!

Teda ak človek takú Túžbu po Bohu nemá, aby chcel pre Neho žiť ako úplne neosobný nástroj, hoci aj ak by mal kôli tomu prestať existovať ako človek, mal by si túto Túžbu prosiť! Je to Túžba posledná, v skutočnosti sa skrýva za každou inou túžbou. Zároveň aj jedna z najväčších Milostí. Kto hľadá nachádza, kto prosí, berie. Je čas ísť k Podstate a nie donekonečna oplakovať vonok pohára! Nie donekonečna sa spovedať ale viac nehrešiť!

Cesta do pekla = byť niečím iným, čím v najhlbšej podstate ste, bludné učenia, že získate niečo, čo už nemáte teraz, (napr. po smrti, alebo po príchode Boha)!

-  -  -

V skutočnosti človek nie je samostatná od Boha oddelená existencia. Život v dualite, kedy Božia Vôľa a vôľa človeka sú rozdelené, pôsobí omyl individuality a zároveň je to vyčerpávajúci konflikt, ktorý má za úlohu rozvoj Jednoty. Ak v tomto Vesmírnom konflikte využívajú ľudia silu a čas na niečo iné ako JEdnota s Bohom, padajú vyčerpaním, niektorí prehrávajú na vrchole víťazstva kedy nevyužili ten/taký Moment, iní víťazia ako porazení. (pozr. Mat 19:16-30) Teda čo máme robiť? Nemáme sa snažiť byť dobrým či lepším človekom, a už vôbec nie byť bohatým, úspešným ani svätým, ale BYŤ:

-  -  -

"Ale hovorím: Choďte Duchom a nevykonáte žiadosti tela."

 [Gal 5:16]