KRESŤAN A TELEVÍZIA

KRESŤAN A TELEVÍZIA

                Čo si myslíte, kde sú v tejto chvíli milióny Američanov, Talianov, Francúzov, Slovákov a iných ? Pozerajú na televíziu. Ako bezduchí hlupáčikovia. Nerozmýšľajú. Nehýbu sa. Nežijú. Pozerajú sa – a dosť ! Televízia myslí za nich. Žije pre nich. Žije ? Morduje ich svojou bezduchovosťou.  Lenže oni to nevedia. Zvykajú si na apatiu. Lenže oni to nevedia. Prečo len pozerajú, pozerajú a pozerajú a nič viac ? Všetky nebezpečenstvá sveta sú skryté v zakliatej škatuli, ktorá stojí v popredí každej domácnosti ako oltár. Pred ním si kľakajú nemí ako pre oltárom. Lenže oni to nevedia. Nepremýšľajú o tom, iba pozerajú, pozerajú a pozerajú ...

Sledovaniu televíznych programov prepadlo na svete toľko ľudí, že sa stáva vážnym problémom pre ich zdravie. Niektorí zdravotníci prirovnávajú sledovanie televízie k užívaniu drog a alkoholu. Detskí psychológovia vôbec neodporúčajú deťom do štyroch rokov pozerať televíziu. U detí vzniká duševná závislosť, podobne ako u alkoholikov alebo narkomanov, ktorí musia mať denne svoju dávku.  Za tento úbohý stav nesú plnú zodpovednosť a vinu rodičia.  Keď deti omŕzajú, rodičia ich odkladajú k televízoru : „Zapni si televíziu !“ -  a majú od nich pokoj.

Televízia, mobil, počítač, internet – tieto výdobytky techniky – sú rizikovým faktorom civilizačných chorôb všetkých vekových kategórií. Vytvárajú módu, určujú  správanie, ovplyvňujú morálku. Seriály a filmy, ktoré tu možno nájsť, uvádzajú diváka do sveta ilúzií, ktoré sú tak interpretované, že stierajú rozdiel so skutočnosťou. Niet potom divu, že na hlavných hrdinov sa diváci mnohokrát obracajú s otázkami o radu, ako na ľudí, ktorí rozumejú tej profesii, ktorú stvárňujú.

Tieto vymoženosti techniky rozbíjajú tradičné vzťahy a pohodu rodinného krbu. Tým sa členovia rodiny navzájom odcudzujú a to až do takej miery, že si každý vystačí so svojím „miláčikom“. Nastáva citová vyprahlosť s nedoziernymi katastrofálnymi následkami.

V rodinách, kde technických vymožeností je čo najmenej alebo vôbec nie sú, sú členovia rodiny vo veľkej výhode. Všetci navzájom sa môžu spoločne stretávať pri stole, zdielať sa s dobrým i zlým a riešiť v pokoji všetky problémy. Takéto ovzdušie je balzamom pre dušu a tieto živé kontakty – dotyky – sú nezabudnuteľné na celý život.

Čas je veľký Boží dar a nezadržateľne plynie. Využívajme ho múdro na to, čo je na úžitok nám, naším blízkym, ale predovšetkým napĺňajme čas hodnotami, ktoré sú príjemné Darcovi času – nášmu Stvoriteľovi !

Čo vy na to kresťania ?

                                     .     .   .    .    .     .

Pán Boh nám všetkým dáva večnosť,

My Mu dávame s ťažkým srdcom pár minút

Celé srdce Boh si žiada,

Lebo On nám celé dáva,

Ten, kto celé nedáva,

Ten  nedôjde spasenia.

      Sme chudobní uprostred bohatstva, lebo sme opustili Boha.

N A H R Á Ž K Y

                Nedávno sa jeden môj priateľ vrátil z dovolenky z Grécka a bol veľmi pyšný na krásne zážitky aj veľa autentických suvenírov, ktoré si doviezol z tejto „kolísky“ európskej kultúry. Medzi najvzácnejšie rátal i kúsok mramoru, ktorý si ulomil priamo z Akropole, bájneho chrámu v Aténach. Trochu sa síce hanbil, že ja taký barbar, ale vraj, keď si brali iní, nuž aj on si zobral práve vtedy, keď sa nikto nedíval...

                To je ale zvláštne, keď sa nad tým zahĺbi vnímavý a hĺbavý čitateľ. Veď do Atén prichádzajú milióny turistov – a keby si len každý desiaty odtiaľ odniesol, čo len kúsok mramoru, veď by tam už neostal ako sa hovorí kameň na kameni.

                A predstavte si, že niečo podobné napadlo aj aténskych starostov. Keď turisti chcú mať úlomky z histórie, tak ich skutočne budú mať ! Od tej doby, každý deň skoro ráno, pred Akropolis zastaví kamión z blízkeho lomu a privezie veľkú bedňu mramorových úlomkov pre turistov – samé „zaručené“ pravé zbytky antickej slávy.

                Čo myslíte, nestáva sa niečo podobné aj  nám ? Neceníme si niektoré veci až príliš a nestaviame ich v živote na čestné miesto, aj keď sú to len bezcenné náhražky ? Možno si celkom zakladáme na svojom kresťanstve – veď predsa chodíme do kostola, platíme príspevky alebo pracujeme v cirkvi, ale je náš vzťah k Pánovi Ježišovi úprimný a plný vďačnosti ? Nie je naša „náboženská aktivita“ len imitáciou pravej lásky, či zásterkou duchovnej stagnácie ?

                Tak to bolo v dobách minulých a žiaľ je tomu tak aj dnes. Avšak Božie Slovo nám hovorí: „Nemilujte svet, ani to, čo je svete. Svet mizne i jeho žiadosť, ale kto činí vôľu Božiu, zostáva na veky“.

FORMA BEZ OBSAHU, JE AKO ČLOVEK BEZ DUŠE

DEŇ VĎAKYVZDANIA

                Jeden z amerických sviatkov sa volá Deň vďakyvzdania. Jeho počiatok siaha až do roku 1621. Vtedy prví osadníci v meste Plymouth trpeli nedostatkom jedla, lebo im už dochádzali zásoby z Anglicka a nová úroda nebola ešte zrelá. A navyše hrozilo, že nesmierne teplo a nedostatok vlahy zničí aj to, čo bolo s veľkým úsilím zasiate. Osadníci sa preto rozhodli vyhradiť jeden deň na modlitbu a pôst. Okolití indiáni zvedavo sledovali toto pre nich tak nezvyčajné počíňanie. Pán Boh im odpovedal desaťdňovým dažďom a toľko očakávaná úroda bola zachránená.

                Vďační odsadníci sa rozhodli vymedziť čas pre poďakovanie za Božie milosrdenstvo a pomoc. Muži ulovili moriakov a inú vysokú zverinu, uvarili tekvicu, kukuricu a fazuľu, nazbierali orechy. Celé spoločenstvo sa zhromaždilo, aby si spoločne čítali Bibliu a chválili Pána Boha.

                Pre niektorých súčasníkov zostal Deň vďakyvzdania skutočným dňom vďaky. Pre mnohých však, žiaľ, znamená už len krátku návštevu doma, kde zídená rodina trávi čas nad tradičnými pochúťkami, spoločnými zábavami a športom. A ostatní sú obyčajne v práci. Človek dokáže byť taký nevďačný za Božie dobrodenie.

                Keď vzdáme Pánovi Chválu a vďaku, vždy si pripomínajme veci, ktoré pre nás urobil preto, že nás má veľmi rád. Pripomínajme si túto Jeho lásku a dobrotu, lebo to posiľňuje našu vieru. Ďakovanie nám dáva radosť a zbavuje nás strachu z budúcnosti. Ten, ktorý pre nás v minulosti tak veľa urobil, chce nám pomáhať aj v dňoch nasledujúcich.

 ↓text na stiahnutie vo formáte doc.↓ 

KRESŤAN A TELEVÍZIA.doc (34816)