"Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu skrytému na poli, ktorý, keď našiel človek, skryl a od radosti ide a predáva všetko, čo má, a kúpi to pole.

Zase je nebeské kráľovstvo podobné človekovi kupcovi, ktorý hľadal krásne perly a ktorý najdúc jednu drahocennú perlu odišiel a predal všetko, čo mal, a kúpil ju."

Matúš 13:44-46

-   -   -

Ako sme mali možnosť pozorovať, niektorí členovia letnično-charizmatického hnutia chcú nezištnú lásku prejaviť ľuďom úprimne, z tejto akcie sme nemali pocit, že ide len o získavanie nových členov.

S učením letnično-charizmatického hnutia ostro nesúhlasíme. Na prvom mieste u tzv. moderných kresťanov sú vlastné názory a vlastné záujmy - t.j. záujmy tela, zdravie, prosperita, úspech a materiálne zabezpečenie. Vyplývajú z prirodzenej túžby človeka (ktorý sa na začiatku svojej Duchovnej cesty pokladá predovšetkým za telo) mať sa dobre v tele a použiť k tomu Boha - jedná o určitú formu pohanstva, kedy človek uctieva Boha kôli tomu, aby bol zdravý, šťastný a bohatý. Učenie letnično-charizmatického hnutia považujeme za ťažko deformované, odpovedá však charakteru väčšiny "moderných" ľudí, ktorí seba a svoje názory meniť nechcú (lebo sa v tom procese automaticky stávajú nepriateľmi sveta) ale zato zdraví a šťastní byť chcú aj napriek tomu!

V tejto organizácii, ktorá od r. 2014 stále čaká na oficiálne uznanie je teda na jednej strane na mieste mať čo najviac solventných členov a motivovať ich biznisovo. S učením Pána Ježiša Krista má však málo spoločné takáto "bohoslužba". Človek je tu pre Boha, je odporné, ak si bunka, ktorá sa dnes objavila a zajtra zomrie pýta materiálne veci, aby tak "vylepšila" svoju primitívnu existenciu. Človek je súčasťou Božieho "tela", ak sa zaradí, všetko funguje normálne, priania sa mu plnia a sú harmonické. Keď bunka dostáva prirodzenú výživu zo "Zdroja" môže byť pritom šťastná aj uprostred súženia. Teda aj človek môže byť šťastný aj keď má len kúsok chleba, ale vie, že všetko je od Pána, že vo svojom súžení a trápení nie je sám a predsa sa Niekto o neho stará, Niekto ho ľubi, Niekomu na ňom záleží. Dá sa žiť bez mnohých krásnych vecí, ale bez lásky - bez toho, že človek hoc i na kraji sveta v púšti a bez vody pohodený musí cítiť, že ho Niekto miluje - tak bez toho sa žiť nedá! Tí, ktorí hovoria že áno, sami vedia aký je to "život".

Pán Ježiš hovorí: "JA SOM - Cesta i Pravda i Život, Nikto neprijde k Otcovi len skrze Mňa." Láska k Bohu, k ľuďom a k sebe je najvyššia hodnota, Ktorá je Skalou a pevným základom. O tom, že Bohu na človeku záleží nech sa nikto neopováži pochybovať! Akurát môžeme pochybovať o tom, že človeku záleží aspoň samému na sebe, netušiac kto ste a kde ste opierajúc sa o svoje ilúzie, potom bez Boha je ako možné milovať seba? Potetované telá, nosy prebodnuté piercingami svedčia skôr o porušenom vzťahu k samému sebe, teda podlžnosti k svojmu JA SOM. (-Preto je celý svet zadĺžený?!-) Ako potom hriešny človek, ktorý nenávidí seba, čo sa každý deň vidí v zrkadle a nie je so sebou spokojný, môže byť potom spokojný s Bohom, Ktorý JE svätý a dokonalý? Vo svojej ukrutnej drzosti tú špinu, ktorou si zanečistil dušu by najradšej naozaj chcel pripísať niekomu inému - nakoľko Boh je k človeku vždy najbližšie, zodpovednosť pripisujú obvykle Bohu, čo je istá cesta v tom lepšom prípade na psychiatriu. 

Ak človek chce byť použiteľný pre Božie Kráľovstvo, musí sa vzdať svojich plánov, svojich túžob, svojich názorov a hľadať Pravdu.

Na začiatku duchovnej cesty sa človek mylne pokladá predovšetkým za telo, no pritom je predovšetkým duša, to sa nedá ani naučiť, to človek musí pocítiť - prioritu Božského nad ľudským. Záujmy organizmu sú nadradené záujmom bunky, čo pre bunku niekedy môže byť dosť nepríjemné. Ak by sa nejaký farár o tom opovážil kázať, chcelo by to celkovú premenu človeka, doslova "Znovuzrodenie" popísané v kľúčovej 3. kapitole Evanjelia podľa sv. Jána!

Nestačí iba uvedomiť si potrebu činiť Kristové slová, človek musí pocítiť, že sa ináč, ako v Ňom (bunka v organizme) ani vôbec nemôže žiť! Potom načo je človeku ostatné, keď nemá to prvé? Človek by sa mal o toto snažiť, ako keby išlo o život, a nie ešte chvíľu si podriemať, ešte trošku si popodnikať, ešte si kúpiť ten bytík a to autíčko - na to už nie je čas, a ak to veriaci ešte nejak zvlášť usiluje, o skutočnej duchovnej ceste vtedy ťažko môžeme hovoriť. Na jednej strane - kto by nechcel mať krásne veci, zdravie, dobrú ženu, a dom s garážou aspoň na tri autá? Na druhej strane, keď na Zemi máme obmedzené množstvo času, prečo by sa niekto, a zvlášť kresťan o toto nejako silno usiloval? Je jasné, o čo sa tu a teraz nemáme starať a Čo (resp. Koho) máme hľadať: