"FIND COMFORT IN PAIN."

James Blunt, former British army officer, song Tears and Rain

Spevák James Blunt, bývalý dôjstojník Britských ozbrojených síl, pesnička Tears and Rain

-   -   -

Hej, vieš aký je rozdiel medzi človekom a vecou?

Bolo by dobre opýtať sa to dieťaťa. Možno by povedalo, že človek je živý, lebo skriňa nemôže chodiť.

Áno. Ale čo to znamená byť živý, byť človekom, BYŤ? Je to podľa mňa možnosť vedomej voľby. Zároveň aj uvedomenie si "JA SOM", svojej existencie, svojho Bytia, a cit, teda určitý stupeň lásky, ktorý sa nájde aj u najhoršieho vraha. Ináč by nebol schopný uvariť si ani kávu. Aj na takú jednoduchú vec, akou je varenie vody potrebujeme určitú energiu, ktorú pretvárame do podoby hotových vecí. Táto energia je láska, z ktorej je stvorený celý vesmír. Starí majstri boli schopní túto energiu vycítiť a vpísať ju aj do obrazu:

Frederick Sandys :   Medea  

Tento obraz na mňa zapôsobil dojmom skutočnej živosti. Fakticky potvrdzuje, že aj veci sú živé.

Prečo ľudia pokladajú určité veci za akési iné ako ostatné? Napríklad moja šálka, moja gitara, môj počítač... Všimol som si, že vecí, ktorých sa každodenne dotýkam, mám k nim určitý zvláštny vzťah. Ako by som ich mal normálne rád, áno, mám ich rád, niekedy sa s nimi rozprávam. Ok, nedotiahol som to do takého štádia, ako niektorí ľudia, ktorí s vecami vedome komunikujú, ani som sa o to nikdy nepokúšal. Ale aj veci podľa mňa niekedy potrebujú dobré slovo :-)

Ale na to ľudia nemyslia, niekedy zabúdajú aj na to, že človek potrebuje človeka. Správajú sa k sebe ako k veciam, lebo si myslia, že veci sú neživé, a aj ľudia akoby sa stávali neživými. Z ľudí a z nášho mesta sa akoby vytratil život. Stačí sa pozrieť okolo seba, ale vaši rodičia by povedali: "Toto mesto žilo!" Áno, keď v ňom boli živí. Dnes už iba máloktorí. Aká to radosť, keď u človeka nájdete život, tú iskru, a aká to strašná bolesť, keď pozorujete jej pohasínanie. Videl som jeden list, ktorý napísalo mladé dievča nejakému chlapcovi. V skratke by sa dalo povedať: "Teraz Ťa nepotrebujem, ale prosím Ťa buď na blízku, keby náhodou čosi." Zaujímavé. Mladí berú človeka ako vec. No, na chvíľu Ťa dám do skrine, ale veď pozri, dávam Ťa do horného šuflíka, keby som Ťa v zlom počasí alebo niekedy potrebovala. Dokonca mladí ľudia aj k sebe sa správajú ako k veci. Keď som sa pýtal, ako si môžeš takto ničiť telo, jeden mladý, pekný a celkom schopný chlapec odpovedal: "Je mi to jedno." Vlastne takmer vždy ho vidím s alkoholom a cigaretami posedávať niekde na okraji mesta. Nemá sa moc rád, ťažko môže mať rád Boha alebo ostatných ľudí.

Sergej Lazarev hovorí:

Tak aspoň vieme, kde je príčina toho chladu, či už k sebe, alebo k ostatným. Ľudia nemilujú nič a nikoho, úbohú pretvárku hrajú obvykle pri venčení svojich domácich miláčikov. Výsledkom absencie citu lásky je správanie sa človeka k človeku ako k veci. Od mladých to zažívam bežne, u dospelého som to naposledy zažil, keď mi nejaká vychovávateľka vysvetľovala, že 6 týždňová izolácia dieťaťa v Detskom domove je úplne normálna. (článok tu a tu) Vraj som prvý človek, komu sa zdá divné, že dieťa na 6 týždňov zavrú a nedovolia vôbec nikomu s tým dieťaťom dokonca ani telefonovať. A vraj žiadny rodič si ešte nesťažoval...čo je na tom divné, keď robíme to bežne. -   . .   -  Veď otecko ešte pochválil sám seba, aký je dobrý, že vydržal 6 týždňov bez kontaktu so svojim dieťaťom. Nuž bohužiaľ, ale týmto ľuďom do človeka niečo chýba. Ich strach je väčší ako ich láska. V podstate majú minimálne šance na prežitie v novom svete. Ľudia citovo otupení, prispievajú k tomu veľmi aj mobily. Najmä u mladých, pod vplyvom neustáleho internetovania v telefóne, ale aj u dospelých, ako mor (či ako mobily, priama úmera?) sa rozšírila absencia ľudských citov. Ak sa to ešte kombinuje s alkoholom a drogami, takého človeka právom nazývajú isté skupiny ľudí "gójovia" čiže dobytok. Oni skrátka chcú byť dobytok, v špine a hnoji sa im páči, pokiaľ dostanú nažrať! Ľudí majú za veci a potom sa niekedy čudujú, prečo s nimi manžel či manželka zachádza ako s vecou. Moja robota, moje záujmy, moji priatelia, ale buď pripravená, vyžehlená a čistá, keď ťa budem potrebovať. Obvykle iba legálna prostitúcia, ospravedlňovaná frázou "kôli deťom" - aj tomu sa dnes hovorí manželstvo! A manželstvo má byť v úcte.

Preto, že ľudia zneuctili aj manželstvo, následok je povyšovanie dvoch chlapov na úroveň manželstva a rodiny. Ešte sa hnevajú na gayov a lesby, moralisti, ktorí nemajú problém podvádzať aj vlastnú ženu. Aj láska je pre nich vec, vzťahy na jednu noc sú pre mladých chválou a výzvou, pre starších tajomstvo, pri ktorom aspoň niečo cítia, obvykle adrenalín.

Globálny prediktor šíri ohýbanie morálky, tak ako rozšíril drogy, aby mohol prať špinavé peniaze v súkromných liečebniach pre narkomanov, ktoré, aby vzbudzovali dojem akejsi dôležitosti, akože zriaďuje štát, dnes ovládaný v podstate zločincami, ktorých prisluhovači drogy a sex berú ako sociálno-demokratický štandard:

Možno sa čoskoro objavia aj nemocnice pre smilníkov. Keď je narkoman, túžiac si ukojiť svoju vášeň, dnes považovaný za chorého a nie za darebáka, možno podvádzať svoju ženu či nejaká horšia úchylka bude čoskoro v móde a bude to vzbudzovať istý dojem normálnosti, rovnako ako u mladých je vraj normálny vzťah na jednu noc. Dalo by sa povedať, že v minulosti vzťah na jednu noc bol považovaný za určité poníženie ženy, ak sa na to prišlo, chlapec si to dievča musel zobrať, alebo zaplatiť jej otcovi. A dnes sa mladé dievčatá nechávajú bez výčitiek ponižovať.

Vraj čo nebolo normálne pred tisíc rokmi, dnes je normálne! Ohýbanie morálky, ako sa komu hodí, a to ešte s podporou zákonodarcov, ej ale tým beda!

Akoby cieľ vlády a takmer všetkých médií bol miesto rozvíjania cností rozvoj autodeštrukcie charakteru, snaha započať proces samozničenia človeka a urýchliť ho na úroveň, kedy už tento proces bude bežať automaticky. Ľudí majú za veci, ktoré sa pre nich stali nepotrebnými a nadbytočnými. Mnohí ľudia uverili, že sami tými nepotrebnými vecami aj naozaj sú...

-   -   -

Ak sa vám článok páčil, treba nás podporovať. Ďakujeme.

Biblik.sk