Myseľ - sa z určitého pohľadu javí ako pole, v ktorom sa nachádzajú všetky myšlienky a čokoľvek, čo si len možno predstaviť! (možno všetky útvary, na ktoré ľudstvo doteraz kedy myslelo existujú ako obrazy v poli, a môžu to byť obrazy veľmi pestré pofarbené i rozšíreným vnímaním niektorých jednotlivcov alebo v stave užitia rôznych látok) 

Podľa úrovne vedomia človeka, každý až do určitého štádia vývoja, keď už myseľ na vyšších úrovniach stíchne úplne, spadá do určitého okruhu. A podľa okruhu, v ktorom sa nachádza má myšlienky rôznej kvality aj intezity. Dalo by sa to prirovnať k rádioprijímaču, ktorého anténa má určitý dosah a príjíma to, čo je v danej oblasti momentálne dostupné,. (čo je blízko, je jasne počuteľné a prakticky bez šumu) 

Výnimku tvoria napr. stavy blízke smrti, ťažké otravy alebo požitie drog, kedy sa anténa rádioprijímača môže úplne predĺžiť, či rozšíriť natoľko, že zachytáva úplne všetko, čo v kolektívnej mysli existuje - z tohto pohľadu sa pole skôr javí ako kolektívna myseľ, kde sú úplne všetky útvary... 

Ľudia sa obávajú, čo sa im niekedy v mysli objavuje, netreba to tu zvlášť rozpisovať, ale určite by sa za to nemali obviňovať. Riešením je vzostup vedomia, duchovná práca, štúdium svätých kníh a kníh veľkých majstrov - napríklad David R. Hawkins,  modlitba, pôsty, meditácia - čokoľvek, čo môže zvýšiť vibrácie. Človek ak to robí správne, obvykle veľmi rýchlo zistí, že sa mu myseľ mení, akoby umlčiava až nakoniec stíchne úplne - čo môže byť pre začiatočníka veľký šok, má pocit, akoby sa mu myseľ stratila, ale pre pokročilého je to veľká úľava a úspora ohromného množstva energie, ktorú môže využiť ináč.