PRÍPADY Z PRAXE: FEDOR

21.02.2019 17:45

 

"A na viere jeho mena tohoto, ktorého vidíte a znáte, utúžilo jeho meno, a viera, daná skrze neho, dala mu toto úplné zdravie pred všetkými vami." Skutky 3:16

 

-    -    -

 

Takmer každý človek, ktorý je ochotný vytrvale vydávať energiu na to, aby získal späť zdravie, sa skôr alebo neskôr vylieči. Obvyklé prípady sú, že človek na túto častokrát veľmi náročnú cestu ku Zdraviu buď nenastúpi, alebo zájde iba do polovice. Ľuďom chýba energia, je potreba zbaviť sa všetkých vecí, ktoré človeka oberajú o energiu, a je zároveň potreba vynakladať energiu správne. Akiste aj lekári vo svojej praxi niekedy vidia, že snaha prinavrátiť pacientovi zdravie býva iba jednostranná:

"Pán doktor, som zvedavý čo so mnou urobíte!"

- "Nič!"

Toto je správna reakcia lekára, či liečiteľa. V starovekej Číne, ak lekár ochorel, nesmel sa viac ukázať medzi ľuďmi! Čínski lekári neliečili, resp. na prinavrátení zdravia si nerobili žiadne zásluhy. V boji za zdravie iba učili pacienta správne používať zbrane a informácie, ktoré im zveril Boh. Lekár lieči, Pán Boh uzdravuje! Je najvyšší čas, aby si to lekári či liečitelia uvedomili. Zdravie znamená oveľa vyššiu hodnotu než len zbavenie sa príznakov choroby alebo fungovanie bez potreby liekov. Bez zreteľu na Boha aj prinavrátenie toho, čomu ľudia hovoria zdravie môže byť zločinom:

 

Jeden ukážkový prípad - sympatický, ale trochu smutný pán Fedor, pacient s rozsiahlymi psychiatrickými aj telesnými diagnózami. Komu sa život nezdá dostatočne sladký, obvykle dostane cukrovku. Aj uprostred ťažkých životných situácií človek musí hľadať potešenie v Bohu, pretože ustavičná zahorknutosť je nebezpečná. Málokto z dospelých vie, čo je to "Radujte sa v Pánovi vždycky a zase len poviem: Radujte sa!" Vie to každé dieťa, je to radosť z "Bytia", radosť zo života v Prítomnosti. A tu celé životy dospelých sa odohrávajú len v hlavách ľudí: tí starší častokrát ľutujú svoj ťažký život a rany utŕžené v minulosti, alebo naopak spomínajú na staré zlaté časy a chcú sa do nich vrátiť. Mladí zase obvykle ustavične žijú v budúcnosti a chcú sa do svojej vymyslenej budúcnosti vrátiť! Už základ tohoto myslenia je chorý. Ak im do tohoto prílivu nekonečných myšlienok príde Pomoc Zhora, napríklad v podobe nejakej choroby, takto omilostený človek chce iba odstrániť "prekážku" a ísť si ďalej po svojom. Je mu potom obvykle jedno, či ho chorôb a utrpenia zbaví Boh alebo diabol. Ak to nefunguje u doktora, človek sa obracia na rôznych liečiteľov a veštcov. Fedor pred niekoľkými rokmi trpel chronickým a veľmi bolestivým zápalom ľadvín. Našiel silnejšieho liečiteľa, ktorý chorobu z neho "sfúkol" na prvom sedení! Bol zdravý niekoľko dlhých rokov, ale potom ochorel tak, že nevládal ani chodiť. (Nuž, ale ľadviny má poriadku!) Potom začal užívať psychiatrické lieky a čoskoro pri tentokrát vraj "odbornej" liečbe - ako obvykle sa pridružili ďalšie a ďalšie telesné diagnózy...

Ak má pacient dôverného priateľa, alebo na úrovni manželku, je vhodná spoločná modlitba, v modlitbe Otče náš je všetko vysvetlené: https://www.biblik.sk/news/o-modlitbe1/

Ľudia sa modlia za uzdravenie, za rýchle odstránenie svojich problémov, ale nerozumejú. Existuje staré porekadlo: "Ak má človek smidu chleba, má všetko, čo treba." V skutočnosti prvotnejšie ako zdravie je Chlieb z neba. Byť sýty v Bohu. (Nemyslím nejaké katolícke rituály) Na prvom mieste v živote je láska a jednota s Bohom, teda za to sa máme v prvom rade modliť, aby sme my boli prejavom Božej Vôle, a nie aby sme boli nejaká zdravá individualita! 

"Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravedlivosť, a to všetko vám bude pridané." (Mat 6:33)

Naopak to nefunguje, keď tak iba dlhšiu či kratšiu chvíľu. Ak človek má aspoň trochu na to uši a oči, že veru existujú nejaké Pravidlá premávky života, treba sa mu to snažiť vysvetliť. Je ťažké odolať túžbe človeka uzdraviť ho, ale niekedy je pomoc nepomáhať. Viac ako stanoviť diagnózu je určiť, či smieme pomáhať. Snažiť sa v prvomrade pochopiť človeka, a ak je pre neho lepšie nechať ho tak, odolať pudu vykonať zásah. Neplatí to zatiaľ pre chirurgov, ale aj pre nich to platí. V budúcnosti sa pred zásahom chirurga bude rozhodovať, či je možné zásah vykonať. Zatiaľ neviem, ako to bude pri riešení úrazových stavov, či lekármi nebudú môcť byť zároveň iba tie najvyspelejšie duchovné bytosti na planéte. Tu nejde o elimináciu "škodcov" ale o uvedomenie si hodnoty zdravia ľudskej duše, ktorá má prioritu pred telesným zdravím, pretože dnes zachraňujeme telo na úkor duše, čím nakoniec zničíme aj telo. Ani tie "najgeniálnejšie" výdobytky medicíny ako sú napríklad transplantácie či klonovanie nových orgánov alebo operácie srdca nebudeme môcť vykonávať možno vôbec.

U človeka to funguje tak, že ak sa niečo pokazí, tak to jednoducho nemôžeme len tak nahrubo bez následkov vymeniť za nové či rozobrať na súčiastky a to dokonca ani po fyzickej smrti!

V budúcnosti sa najprv budeme pýtať Výrobcu, či vôbec my môžeme niečo aspoň trochu opraviť!

-   -   -

Ak človek pracuje na svojej duši, na návrate ku svojej pravej Podstate, choroby ako ochranná funkcia na záchranu duše - prestávajú byť potrebné! Človek sa uzdravuje, bolesti ustupujú, nádory miznú. Niekedy sa človek vedome, alebo nevedome uprostred ťažkostí a bolestí zastaví, a uvedomí si, že je mu milostivo ešte raz daná možnosť prehodnotiť svoj život.  

Fedor je jedným z mála pacientov, ktorý je ochotný silno vynakladať energiu na svoje uzdravenie, je ochotný aj zaplatiť, aj sa modliť, aj počúvať, aj sa vzdelávať a získané vedomosti aplikovať do praxe. Už táto energia, túžba a chuť na sebe pracovať = Boží dar! V priebehu 1 týždňa od prvej spoločnej modlitby mu zrazu niekto poradil bylinu, ktorá zabrala prakticky okamžite! Zaujímavé je, že bylina ani nebola primárne určená na liečbu jeho fyzického problému, ale zaúčinkovala perfektne, predtým hľadal, zháňal a skúšal - nič nepomáhalo!

V skratke: Ako vo vnútri tak aj vonku?

- ak sú psychické či fyzické problémy primárne problémom duše, kľúč k "odblokovaniu" je úprimná modlitba, veľmi vhodná je spoločná modlitba dvoch - najviac troch dôverných ľudí.

- zmena jedálneho lístka, prípravky na zlepšenie trávenia, klystíry, varisara, byliny na podporu trávenia (napr. lopúch), očistné kúry a pôsty majú úplne iné účinky vtedy, ak človek naozaj túži byť čistý celkovo na tele aj na duši.

- deformácie charakteru a problémy na jemnej úrovni duše sa odzrkadľujú na črevnej mikroflóre - je to zatiaľ výskum budúcnosti, ale keď má človek nesprávny pohľad na život, vnútorný vesmír baktérií v jeho črevách reaguje účinnými varovaniami, ale tieto vzťahy samozrejme dnešná medicína príliš neskúma. Človek prvotnú informáciu prijíma črevami, ak je jeho náhľad na svet porušený, prichádzajú varovania od oblasti brucha, obvykle aj kožné problémy, neskôr psychické alebo fyzické problémy. V podstate človek je na jemnej úrovni v prvomrade duša, na vonkajšej úrovni je človek však jedna dlhá tráviaca trubica! Koľko teda chorôb na svete existuje, ktoré vôbec nesúvisia s gastrointestinálnym traktom?

- hnačky, zápchy, nafukovanie a kožné problémy na jednej strane môžu signalizovať aj problém s mliekom a lepkom, človek by sa tým mal začať zaoberať. Z mojich skúseností je problém väčšina dostupnej múky, a všetko pasterizované mlieko vrátane pasterizovaného masla! Prírodu nemôžete oklamať tak, že pasterizáciou umelo predĺžite trvanlivosť mlieka na 1 a viac mesiacov! Pasterizované a chemicky konzervované potraviny sú v podstate na jednej strane skazené jedlo! Nečudujte sa, ak vás pasterizované maslo a mlieko zahlieňuje, je to vlastne prirodzený obranný mechanizmus človeka.

A to moderné supermarketové pečivo? Už dlhé roky tvrdím, že múka je nejakým spôsobom kontaminovaná. Treba zvážiť, či je dokonca aj pre zdravého človeka lepšie sa jej vyhnúť úplne. Ani alergia na lepok by sa nemusela prejaviť, ak by ste našli pôvodné veľmi kvalitné odrody pšenice (napr. kamut) ale celiatikom to pochopiteľne nikto neodporúča vyskúšať.

 

ZÁVER: Nachádzame sa na akomsi míľniku vedy, náboženstva a celej civilizácie. Viac nie je možné liečiť telo či myseľ bez ohľadu na dušu. Rýchlo dnes preto zomierajú, ochorejú alebo skončia mnohí prvotriedni lekári a liečitelia, ktorí na prvý pohľad vedeli ľuďom účinne pomôcť.                                     

Zároveň končí aj klasická medicína, ktorá pri väčšine chronických problémov pomôcť nedokáže. Jednoducho lekári pri chronických problémoch častokrát nevedia, čo majú robiť, povedať to nemôžu, tak buď pošlú človeka domov alebo odvelia na ďalšie vyšetrenie. V prípade psychiatrie sa človek stáva obvykle doživotným pacientom, užívanie psychiatrických drog je podobné užívaniu pouličných drog. Charakter psychiatrického pacienta je obvykle veľmi podobný charakteru narkomana. Ak pacient seba, svoj životný štýl a svoj náhľad na svet netúži poznať v prvom rade z Pohľadu Boha a Jeho Zákonov, je naozaj ťažko chorý. (To by mal prijať, nie ako ho učia na psychiatrii len prijať chorobu a pritom ani takí lekári nevedia, čo to je to človek a čo je to choroba!) Ak k tomu pacient počuje v myšlienkach hlasy, je to dôsledok vmyslenia sa do sveta vlastných ilúzií a predstáv o živote, hlasy bývajú obvykle agresívne a nepriateľské, ako sú voči Bohu a životu nepriateľské na prvý pohľad aj tie najušľachtilešie ideály takéhoto človeka. Ale okolie to niekedy nevníma, spôsob života a myslenia psychiatrického pacienta je vlastne agresia voči Bohu. V prípade detskej psychiatrie treba zaostriť pozornosť na rodiča či prarodiča.

Ak si pacient neuvedomuje potrebu zmeniť sa, ak zodpovednosť za svoje zdravie má vo zvyku hádzať na druhého, lekár či liečiteľ by mal zvážiť, či vynaloží energiu ho vôbec liečiť. Pretože predovšetkým neubližovať - v niektorých prípadoch znamená aj nepomáhať.

Ako posledná záchrana pre intelektuálne prezretého človeka je snaha vzbudiť v ňom túžbu po Poznaní - túžbu po Bohu, túžbu poznať seba, Boha a svet taký aký JE!

Nie taký, aký ho vnímal cez svoje zmysly a svoju myseľ, ale taký, aký v skutočnosti JE! Lebo potom, načo by sa človek menil, načo by robil vôbec niečo, načo by žil, načo by vôbec chcel niečo meniť? Bez túžby po Bohu ďalej nepôjde, nespraví ani krok, ani vtedy aj keď je to celé zle a postavené proti nemu! Ak sa narušia jeho ilúzie, buď sa mu nechce žiť alebo vedie taký sebadeštruktívny životný štýl, kedy jedine sa cíti živý. (peniaze, drogy, diskotéky) Uvedomuje si človek vôbec čo mu hrozí ak túto úplne prirodzenú, základnú túžbu nemá?

(pre veriacich je aj možnosť túžbu po Bohu si na kolenách prosiť)
 
 
"Splnená túžba je sladká duši; ale bláznom je ohavnosťou odstúpiť od zlého." Príslovia 13:19
 
-      -      -