AKO SOM SPOZNAL PÁNA JEŽIŠA KRISTA

20.06.2018 16:04

Po asi siedmych rokoch hospitalizácií na psychiatrickej klinike (predovšetkým vďaka mojej túžbe po pervitíne) som sa naozaj rozhodol so sebou niečo robiť. Nedá sa povedať, že by som sa neskúšal zbaviť psychiatrických liekov aj predtým. Psychiatrické drogy som vždy považoval za nebezpečné rovnako ako tie pouličné. No vždy, keď som tieto psychiatrické drogy vysadil (Depakine + Citalec) musel som ich začať brať opäť, alebo ísť do nemocnice. Vlastne užívanie pervitínu - to bola túžba aspoň na chvíľu vypnúť, pocítiť aspoň kúsok radosti, aj za cenu pekla, ktoré užívateľ "pika" obvykle prežíva na druhý deň. Za piko sa ťažko pyká!

Podľa lekárov som mal ukážkovú mániodepresiu - presne na jar som upadol do ťažkej depresie, až takej, že mi nechutilo ani jesť a nebol som ani schopný si pripraviť raňajky. Kamaráti mi hovorili: "Už zase zdochýňaš?" Mal som vďaka psychiatrickej liečbe 95 kilov a ležal som bezvládne na posteli ako prasa. Mama mi vravela, že vyzerám ako Mesiac v splne, babka sa smiala, že mi zachvíľu zoberú občiansky preukaz. Keď mi nakladala perky na misu, poriadne mi naložila so slovami: "Žer prasa, šak si naše!"

Mama, babka aj kamaráti to mysleli v dobrom, oni sa ma snažili nejako prebudiť z toho sna, ale sami nepoznali východisko. Lekári sa snažili vnútiť mi paroxetín a lítium, po paroxetíne som sa nemohol vymočiť a lítium by bolo protivné - cítil som, že lítium mi môže poškodiť štítnu žľazu, ako už poškodilo mnohým pacientom, ktorých som z nemocnice poznal.

Aj tak, psychiatrická liečba, to nie je liečba! Lekári sami nevedia, čo s pacientami majú robiť, lekári sami častokrát užívajú antidepresíva, práca v takom prostredí je nesmierna záťaž na človeka. Počul som, že psychiater v Anglicku má nárok po troch rokoch na rok dovolenky! Naši lekári sú neúmerne preťažení, čo by mali mať za deň päť pacientov, mávajú obvykle aj päťdesiat! Už na obed svietia lekárovi oči ako ťažkému pacientovi, prídete k lekárovi a hľadia na vás blčiace oči pacienta!

Viem, že v Trenčianskej nemocnici majú lekári úprimnú snahu človeku pomôcť, za čias primára MUDr. Jozefa Hašta bola Trenčianska psychiatria podľa mňa jednou z najlepších štátnych nemocníc. Na rozdiel od iných nemocníc v okolí, elektrošoky sa v Trenčíne dávali pacientom iba výnimočne, lekári, ošetrovatelia aj sestry boli skutočne na vysokej úrovni. Ako manažér bol MUDr. Jozef Hašto naozaj človek na svojom mieste! Ako pacient som cítil z každého lekára (s výnimkou jediného o ktorom som písal tu) priateľskú snahu človeku pomáhať. Neboli to žiadny hlupáci, (až na toho jedného) ktorí by vám nasilu vnucovali liečbu. Boli síce veľmi prekvapení, keď som si dovolil odmietnuť niektoré ich lieky, ale nevyvíjali na mňa tlak. (ďakujem pani doktorke Vande J. za to, že rešpektovala moje rozhodnutie neužívať predpísanú liečbu) Aj vďaka takýmto lekárom som teraz už viac ako šesť rokov úplne bez liekov, žiadne mánie a depresie sa u mňa vďaka Pánu Bohu nikdy neopakovali! Ale čo mi pomohlo najviac? Predovšetkým Boh, pôst a modlitba. A ešte niečo:

Vynikajúci doktor MUDr. Maroš K., kresťan, vďaka ktorému by som tu už nebol. Dodnes som presvedčený, že ho kôli mne vyhodili z nemocnice. Nadviazať priateľský vzťah s pacientom a vlastne venovať sa mi 24 hodín denne bolo neprípustné! On prišiel do mojej keď som bol v ťažkom stave. Vstúpil do mojej izby tesne po tom, čo som sa ticho pomodlil. Prišiel ako anjel a povedal, aby som sa nebál, že všetko bude dobré. A ja som mu uveril! 

Zo stavu, ktorý hrozil elektrošokmi som za tri týždne odcházal z nemocnice po svojich! Elektrošoky som našťastie nikdy nedostal. Nepoznám pacienta, ktorý by sa dal po elektrošokoch úplne do poriadku. Obvykle sú to ťažko poškodení ľudia, ktorí sa aj po rokoch "stabilizovaného" stavu zase vrátia na oddelenie. Je podľa mňa aj povinnosťou príbuzných urobiť všetko preto, aby pacient elektrošoky nikdy nedostal! Za cenu dočasného zlepšenia elektrošoky poškodia človeku určité časti mozgu, najmä centrum pamäti - to je pásová výroba pacientov! Centrum pamäti poškodzujú aj psychiatrické drogy, jednoznačne napr. Depakine. Moja vynikajúca pamäť sa pri užívaní Depakine začala zhoršovať, no po rokoch sa vrátila takmer úplne do normálu. Ale kamarátka-dlhoročný vzorný užívateľ Depakine si nezapamätá ani to, čo bolo na predchádzajúcej stránke knihy! Tá by knihy už čítala zbytočne... A po elektrošokoch? To je u niektorých pacientov vrcholom úspechu ak si dokážu zapamätať body v ping-pongu, niekedy sme ping-pong v nemocnici hrávali. Niektorí pacienti po elektrošokoch si nepamätali ani čo bolo pred piatimi minútami! Také mátohy, skôr poletujúce ako chodiace, ako keby nejaký tieň sa rozprestieral nad ich mysľou. To je moderná medicína, snaha liečiť dušu bez toho, že by vôbec pripúštala existenciu duše!

Aký to pokrok, keď som na poslednej prednáške od psychiatrov počul, že sa už dáva do popredia psychoterapia! Konečne to začínajú pripúšťať aj oni? Že psychiatrické drogy nefungujú, nikdy nefungovali, ani fungovať nebudú!

Je ti zle, máš problémy? Šľahni si heroín, zúži Tvoje životné problémy na jeden! Na psychiatrickej klinike miesto heroínu dostávajú pacienti chemický koktail z psychofarmák či injekcií. Ich stav môže byť až na niekoľko rokov "stabilizovaný", ale problém v duši sa tým neodstráni. Končia tak, ako väčšina narkomanov: v tom lepšom prípade v nemocnici s poškodeným psychickým a väčšinou aj fyzickým zdravím (najč. obezita, cukrovka, príp. štítna žľaza a iné). Vrcholným úspechom psychiatrickej liečby je výmena schizofrénie za ťažkú obezitu!

Z ľahkej depresie sa užívaním antidepresív vyvinie ťažká depresia, ak budete v užívaní týchto liekov pokračovať, obykle príde mániodepresia, ak neriešite mániodepresiu, príde niečo horšie. Ak máte možnosť dvadsať rokov pozorovať ľudí, ktorí sa spoľahli na psychiatrickú liečbu, je to zákonité, dnes takýto postup netrvá dvadsať rokov ale dva, možno menej...

Najmenej 90% mániodepresívnych pacientov podľa mojich pozorovaní užívalo antidepresíva pred stanovením diagnózy mániodepresia! Je to diagnóza najčastejšie vyvolaná psychiatrickými liekmi, konkrétne niektorými typmi antidepresív. Z desiatok mániodepresívnych pacientov, ktorých som spoznal, iba dvaja neužívali pred stanovením tejto diagnózy antidepresíva. U nich bola táto choroba vyvolaná najskôr pitím nekvalitného vína, prečo takéto svinské lacné presladené víno dnes toľkí mladí ľudia popíjajú?

 

U mňa, človeka, ktorý býval na jar trošku smutnejší, sa z ľahkej depresie do troch rokov vyvinula ťažká depresia s poruchami nálady, a popri stabilizátoroch nálady prišla ukážková mániodepresia. Som presvedčený, že pokračovanie v tejto v princípe zločinnej liečbe by skončilo aj u mňa schizofréniou, úplným vyradením zo života, alebo smrťou v pomerne mladom veku! Ale čo som mal robiť, Pána Boha som nepoznal, a z rádia a v TV odborníci vykrikovali, že depresiu treba liečiť liekmi. Týmto hovädám koľkí ste uverili? Oni sa len tvária ako odborníci, o ľudskej duši nevedia nič! Jednoducho je neprípustné liečiť tieto choroby iba pôsobením na telo, dobré ráno vážení pacienti, aj vy kvázi "odborníci"!

 
 

Za jediného človeka, ktorý bol majstrom vo svojom odbore som pokladal psychológa Mgr. Matúša B. Na túto prácu nemá každý, aké trápne boli psychologičky už na základnej škole! Ich syn s nami húlil a ona išla s nami riešiť náš problém s marihuanou!

To je tak, keď vyčerpané, útle, evidentne aj fyzicky choré osoby na antidepresívach pracujú dnes aj v nemocnici! A povedia, že základom všetkého je dôvera! Mgr. Matúš B. bol pre mňa zo začiatku iba ďalší idiot. Zaujal ma však jeho ľahký krok, a prístup - on vedel úplne držať hubu. Nemienil som sa s ním baviť, on pol hodinu sedel a bol ticho. Zistil som, že s jeho trpezlivosťou by som predsa len mohol mať nejakú šancu, vycítil som nádej, že tento človek by mi mohol predsa pomôcť! Teda po niekoľkých sedeniach som sa začal trochu zaujímať, ako si tú pomoc vlastne predstavuje. On sa ma opýtal, ako si to ja predstavujem, či vôbec mám nejaký cieľ, nejaký plán. Jedna kľúčová veta Mgr. Matúša M. mi zmenila život: "Urobte si denný plán". Bol by som mu ja vykašľal na denný plán, len on chcel, aby som mu ten plán doniesol aj ukázať! Reku, keď to nenapíšem, budem za vola, ešte si pomyslí, že plánovania nie som schopný, ako tie elektrošokmi vymasírované lúdky, ktoré za ním posielajú. Ten plán som si teda spravil, bolo to ťažké, zaradil som však do neho aj pravidelnú modlitbu...

A on chcel, aby som ten plán ešte aj začal dodržiavať, ten chlap ma úplne spracoval, jeho vnútorná sila mi nedovolila stáť na mieste. Najťažšie bolo ráno vstať z postele. Keď som aj vstal, išiel som na WC, najedol som sa a ľahol som si znova. A Mgr. Matúš zahlási: "Ráno vstať, a už si viac nelíhať!" Povedal to úplne jednoducho, ale cítil som, že to pokladá v mojom prípade za veľmi dôležité. (neskôr som sa z kníh S.N. LAZAREVA dozvedel, čo dorobí z energetikou vyvaľovanie sa v posteli) Mne to renné vstávanie skutočne pomohlo, mal som plán, mal som dôvod vstať, chcel som konečne, aby mi niekto pomohol a Matúš sa tváril, že si mám pomáhať sám. Ako keby to Matúšovi na rozdiel od iných psychológov bolo jedno, až dovtedy, dokiaľ to bolo mne jedno.

Teda ďakujem Pánu Bohu, že mi dal spoznať MUDr. Maroša K.  a Mgr. Matúša B. Ešte ďakujem aj MUDr. Magde K., nevidel som u ženy-doktorky väčšiu túžbu človeku pomôcť! Títo ľudia u mňa navždy ostanú veľkí! Srdečne im ďakujem, Maroš K. je vzorom pre psychiatrov a Matúš B. pre psychológov.

Predovšetkým mi pomohol Boh. Po modlitbách som zrazu cítil, že v potravinách mi vadí lepok a mlieko! V nemocnici nikoho toto nenapadlo! (prosím vás pozrite predn. MUDr. Šula: https://www.biblik.sk/news/mudr-jan-sula-o-liecbe-chronickych-a-psychickych-chorob/

v črevách sa tvorí 95% serotonínu a až 50% dopamínu-preto je pôsobenie psychiatrickej liečby na mozog pacienta prakticky neúčinné)

Po modlitbách som si všimol, že po zjedení obyčajného chleba sa mi začalo ťažko dýchať, v hrudi som cítil akúsi úzkosť, ktorú u mňa liečili Xanaxom. Po zjedení chleba sa mi na určitých miestach v hrdle a na tele objavovali vyrážky. Obvodný lekár urobil na moju žiadosť vyšetrenie, alergie mlieko a lepok síce negatívne, ale zapísal telesné prejavy do karty "aj objektívne". Vyrážky na hrdle vôbec neriešil! Už desať rokov som sa dievčaťom ani nebozkával, lebo neviem čo mi je! Od lekára by ste čakali, že to bude hľadať! No, ale to lekára nezaujíma, hlavné je písať, písať, všetko písať, ale o človeka sa nezaujímajú, väčšinou...

Po zjedení bryndze na lačno som mával mikroepileptické záchvaty, Depakine, pôvodne liek na epilepsiu, ktorý si farmaceutické firmy pretlačili aj na psychiatriu, u mňa tieto mikroepileptické záchvaty úplne upravil, to je liečba, však? Človeku vlastne ide o život, pokiaľ telo odmieta určité potraviny! Ale dostanete lieky, ktoré potlačia varovné signály tela, a... ste vraj stabilizovaný! Veď ako toto môže dopadnúť? Toto sa u mnohých pacientov skončí aj smrťou!

Snáď neexistuje psychiatrický pacient, ktorý by nemal problémy s trávením. Roky som chodil 5x denne na WC, vôbec som si to nevšímal, lekár sa ma na to nikdy nepýtal. Aj dnes, keď už vďaka Pánu Bohu viem, čo mám jesť, občas zhreším a zjem babkin domáci chleba. Ale na druhý deň ma preháňa. Minule som zjedol pol pecňa babkinho chleba, ten chlieb mi strašne chutí, ale spal som 24 hodín! A potom, keď sa napchávate pizzami, rožkami a bielym pečivom, čudujte sa, že máte ťažkú depresiu a telo vám odmieta jedlo! Práve tieto jedlá mi odjakživa najviac chutili. Včera večer som si dal trošku špaldovej cestoviny, vyhádzal som sa a ešte dnes ma svrbeli miesta na rukách, ktoré sčervenejú vždy na tých istých miestach. Ale keď lekár nevie, čo má hľadať, on to nehľadá. V týchto problémoch s lepkom nie som sám, úplne mám pocit ako keby sa nejaký parazit v tele tým lepkom, alebo tou múkou živil! Alebo je to preto, že by už všetko vrátane špaldovej múky bolo geneticky modifikované? Či sme všetci nakazení nejakým parazitom alebo plesňou z chemtrails? Boh vie, ale ak trpíte tráviacimi či psychickými problémami alebo chronickou únavou, bezmliečna a bezlepková diéta vám môže výrazne pomôcť. Nehľadajte náhrady za múku, skrátka zvyknete si aj bez nej. Terapeutické účinky má špeciálna uhľohydrátová diéta (kniha SYNDRÓM TRÁVENIA A PSYCHOLÓGIE) ale umelé kupované probiotiká by som už nejedol! Je možné, že užívaním obrovskej dávky probiotík som si do tela zaviedol nejakého cudzopasníka. Toľko moje skúsenosti s touto špeciálnou uhľohydrátovou diétou. 

 

Prvé s čím za mnou prišli v nemocnici, keď som nemohol jesť, boli rožky - tie sa mi vtedy zdali úplne protivné. Nemohol som jesť takmer nič, dali mi Zyprexu a začal som žrať ako prasa! Už mi bolo jedno čo jem, hlavne jesť. Orgazmus z jedla po Zyprexe!

Dodnes mám strije na nohách aj rukách, pribral som za pár mesiacov vyše tridsať kíl po Zyprexovej liečbe! Ale Zyprexa, to bola ideálna droga, dali ste si pod jazyk a bolo vám jedno, ako sa cítite, hlavne keď bolo čo žrať! Rýchle som tento produkt farmaceutického priemyslu, ktorý má taký úspech na liečbu skoro všetkého, prestal užívať. Ale Zyprexa je jeden z najťažších liekov, keď ho chcete prestať brať! Používa sa aj na liečbu schizofrénie, schizofréniu som síce nikdy nemal, ale stavy po vysadení Zyprexy, to boli také abstinenčné príznaky s nočnými morami, strhávaním sa zo sna, zvláštnymi halucináciami pri pohľade na tiene v noci, no to bolo na samovraždu! Málokto si vie predstaviť utrpenie takto chorého pacienta, ale oni bývajú chorí predovšetkým vďaka tým liekom.

Hlavný rizikový faktor u človeka trpiaceho akoukoľvek psychickou chorobou je však myslenie nezlučiteľné so životom. (niekedy depresie napr. spôsobujú aj lieky na tlak, čítajte podrobne príbalové letáky od všetkých  liekov, aj doplnkov výživy ktoré užívate)

Psychicky chorí ľudia sa nevidia. Ja som sa uvidel až po modlitbách:

Aháá, veď moje predstavy o zarábaní peňazí sú vlastne úplne choré! Darilo sa mi zarábať dobre, ale to bol môj jediný cieľ. Vlastne tá túžba po bohatstve, tá je úplne chorá! A to bola iba jedna moja charakterová črta, ktorú postupne Pán Boh z lásky ku mne vyhladzoval. Každý deň som sa na kolenách modlil. Všimol som si, ako Boh odpovedá na moje modlitby, hovoril som s ním konkrétne. (Pane Bože prosím Ťa, daj mi svetlo, silu, vytrvalosť, aby som videl čo mám robiť a vládal to urobiť, a tak) Pán Boh videl, že mám úprimnú snahu zmeniť svoj život. Dnes viem, že aj táto snaha, táto túžba sa vyliečiť, prísť na koreň všetkým nezdarom a nešťastiam v mojom živote - bola od Neho! Som presvedčený, že moje skúsenosti by dnes mohli pomôcť veľa ľuďom, aj preto som založil stránku Biblik.sk

Ale cesta k tomu nebola ľahká, vyrastal som v katolíckej rodine, kde ma učili Andelíčku strážničku, Otčenáš a Zdravas, primitívne to odriekavanie modlitieb, akési mantry, pre anjelov pre Máriu, mimo jediného Boha. Iba Boh a Jeho Syn Pán Ježiš Kristus si zaslúži všetku úctu a slávu od počiatku až na veky, Amen!

Snáď jediné, čo mi dalo katolícke náboženstvo je zdôraznenie, že Boh je, ale to som nejako cítil od malička. Vytvoriť si s Ním vzťah, živý vzťah s Pánom Ježišom Kristom, to vás môže naučiť iba ten, kto v tomto vzťahu žije. A to nežijú ani farári, väčšina z nich Pána Boha a Pána Ježiša Krista bohužiaľ v pravde nepozná!

Keď bolo zle, začal som vždy odriekavať modlitbu, alebo som sa občas pred spaním v posteli narýchlo pomodlil-odrmolil som Otčenáš a Zdravas a dobrú noc! Aké úbohé je to náboženstvo! A keď som bol naozaj v sračkách, vtedy som čakal pomoc od kusu dreva ruženca-fuj! Čakal som, že ten drevený ruženec možno môže mať nejakú moc mi pomôcť, zavesil som si ho nad posteľ. Ešte aj vtedy som hrešil a porušoval Božie prikázanie:

"Neučiníš si rytiny ani nijakej podoby tých vecí, ktoré hore na nebi, ani tých, ktoré dole na zemi, ani tých, ktoré vo vodách pod zemou." Exodus 20:4

 -   -   -

Celý deň si na Boha nespomeniete, ale pre istotu Mu večer venujete pár chvíľ - pre istotu! Taký som bol ja charakter! Ale keď išlo do tuhého, tieto naučené frázy ani náboženské predmety nepomáhali.

Raz som sa poriadne predávkoval pervitínom, bol som tak v šoku, že som nemohol ani drmoliť modlitbu, nejako citom som však Pánu Bohu povedal, že mi je to ľúto, že som takto hlúpo riskoval svoj život. Bol som prekvapený, ako mi Pán Boh odpovedal: cítil som taký zvláštny pokoj, bolo mi zle, ale už som sa nebál. Takto vždy prišla pomoc, nie keď som sa snažil zbaviť len následkov hriechu, ale keď som skutočne ľutoval, čo som napáchal. Naozaj som s tým chcel niečo robiť, chcel som Pána Boha spoznať. Tak som začal chodievať na všelijaké Srí Chinmoy, jogové a meditačné kurzy, kde som dospel k záveru, že nás učia klaňať sa cudzím Bohom! Zase som porušoval Božie prikázanie:

 "NEBUDEŠ MAŤ INÝCH BOHOV PREDO MNOU!" (Exodus 20:3)

Na toto Prikázanie som si spomenul, keď nás nútili klaňať sa Góvindovi, Rudrovi či obrazu Srí Chinmoya. Raz som sa opýtal, kto je Rudra. Mali sme spievať "Óm Rudra ya nama" čo znamená "Óm Rudra klaniam sa ti!" Vraj Rudra to je ten s tými vidlami... A potom zase "Óm Góvinda ya nama" a to už bol vrchol, ja sa tu žiadnemu Gavendovi klaniať nebudem a nech ide do riti aj ten s tými vidlami! Odišiel som, ukrutné svinstvo sa pácha pod vedením niektorých východných majstrov. Predpokladám, že na tom nie je lepšie ani dnes tak populárny Sant Mat, ktorého sú niektorí moji známi členmi. Sant pripomína slovo svätý, Mat je v perzštine umrieť. Ako šach mat, kráľ zomrel. Sant Mat, svätý mŕtvy! Ich majster mi je na pohľad celkom sympatický, ale jeho žiaci, ktorých som poznal, sú veľmi plytkí.

Krv sa mi búri, keď vidím, kam sú členovia mnohých východných spolkov vedení. Sú to primitívne spolky pre primitívne duše, všade tam, kde dnes Bibliu a Slová Pána Ježiša Krista neberú do úvahy. Základom je nejaké tajomstvo, ktoré je dostupné len zasväteným. Bolo mi jasné, že tadiaľto cesta nevedie. Hľadal som ďalej, modlil som sa, aby sa mi Boh dal spoznať. Dostal som sa k Bhagavad-Gíte, krásna to kniha. Hnutie Hare Krišna spopularizovalo Bhagavad-Gítu, no verejnosti ju predhodilo s Prabhupádovými primitívnymi výkladmi... (Že Prabhupádove výklady sú vskutku primitívne, tvrdí aj ozajstný majster východných náuk Dr. Eduard Tomáš) Hnutie Hare Krišna je spodinou východných náboženstiev, ak uvidíte vychudnutých ľudí v oranžových rúchach podávajúc vám knihy, za ktoré chcú potom peniaze, je lepšie sa pri nich nezastavovať.

Jedného dňa, keď som mal pôst a celý deň som odriekal naučenú mantru, kráčala babka z kopca a podala mi Bibliu! Vedel som, čo to bola za babička aj to, že Boh takto odpovedal na moje modlitby. V kadejakých spolkoch nás učili, čo máme robiť, aby sme dosiahli osvietenie, Biblia podľa mňa učí, že musíme Božiemu Synovi nechať dosiahnuť nás. Skrátka, sme moc malí, aby sme vystúpili tak vysoko, preto Pán Ježiš Kristus - Odveká súčasť Boha Stvoriteľa, zostúpil na Zem. Z vlastnej iniciatívy nemôžeme dosiahnuť pravé poznanie Boha, človek sa nezaobíde bez Božej Milosti. Ego nemôže byť oslobodené egom! Aj mantra je len myšlienka, opakovanie mantry pramení z ega! Teda ani opakovaním mantry nie je možné dosiahnuť osvietenie! Čo teda máme robiť, existuje vôbec nejaká vec, kde sa aj iniciatíva považuje za Milosť Božiu? Úplne Mu odovzdať život, odovzdať život Pánovi Ježišovi Kristovi. To je jediná protihodnota za dar života, ktorý vďaka Pánovi Ježišovi Kristovi dostávame my veľkí hriešnici aj viackrát. Teraz nemyslím reinkarnáciu, o ktorej som hlboko presvedčený, myslím to, koľkokrát mi Pán Boh zachránil život!

Odovzdať život Pánovi Ježišovi Kristovi, to bolo asi jediné múdre rozhodnutie, ktoré som za celý život urobil, sebazáchovné rozhodnutie, nech je oslávený Boh a Pán Ježiš Kristus za všetko to zvláštne dielo, ktoré pre nás vykonal a činí tak až do tohoto dňa. Prajem vám, aby ste aj vy prijali Dar Jeho Milosti. Ešte dnes Ho môžete poprosiť, aby vstúpil do vašeho života. Učiňte aj vy múdre rozhodnutie. Nech je Pán Boh a Pán Ježiš Kristus s vami a vy nech ste s Ním, a budete s Ním žiť a môžete sa vyliečiť. Amen.